Krv sa vsiakne, príde odmlka
Nádej života, čo raz vyhasne
Sviečka sa rozplynie, zmení sa
Na slzy človeka čo nikdy nesníval
O krásach a hrôzach sveta
Prišla si pre neho tá temná a bledá
Prestal byť martýrom až tesne po smrti
Zmenil sa, vzbĺkol
Vo viere v ideál, klamstvá
Iní sú tam kde kedysi sám stál
Z jeho lebky vyrastá vlčí mak
Na suchom viečku zahniezdil vták
Aj ten už odletel, odlieta každý rok
A tak mŕtvola tuhá bez života, nemenná,
Nevládze držať krok
Sama a nevľúdna umiera …Zas a zas
Noc čo noc
Rok čo rok.
(Ako cviko na znaky Apollinairovej tvorby. Je tam väčšina, symboly, kubistické vplyvy na konci básne aj neznakovitosť.)
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár