Považujem samú seba za dvorné dieťa Žilinského divadla, prakticky som tam vyrastala a teda môžem objektívne povedať, že toto predstavenie je najlepšie aké som v tomto divadle do tejto chvíle videla (a to ich už teda bolo dosť).
Dokonalosť kostýmov a svetiel o tom ani nebudem hovoriť, proste klasika. Kostýmy boli navrhnuté aby zapadli do obdobia kedy sa to všetko dohrávalo a svetlá (do toho sa veľmi nevyznám, ale predpokladám) boli svietené vždy podľa rodín (Jepančinovci, U Nastasie, etc.)
Hudba tomu sa tiež veľa vytknúť nedá, nádhera a krása = Martin Burlas. Jeho scénická hudba má vždy akýsi zvláštny náboj a schopnosť vystihnúť situáciu a čaro. Skrátka zosynchronizovať sa s hercom a prostredím, jeho hudba je v symbióze s ostatným javiskovým životom.
Vo vysokej miere chválim herecké obsadenie. Súhlasím s „vypožičaním si“ hercov z Martina a Bratislavy, pretože na hru takéhoto formátu v Žiline nemáme dosť veľký herecký súbor.
Ako som už povedala osoby a obsadenie boli skvelé, ale nie všetci sa zvládli do svojej postavy vžiť tak ako by bolo treba.
Začnem od najnepodstatnejších postáv (predpokladám, že všetci ste tú knihu čítali a pre tých ktorí nie pripájam aj stručné charakteristiky postáv).
Koľu (sluha, 15) stvárnil ako svoju prvú postavu v Žiline čerstvo prijatý Michal Režný. Moja impresia z jeho výkonu je veľmi dobrá. Myslím, že na svoj vek to zvládol bravúrne a reprízami sa to bude už len cibriť a zlepšovať. Jedna z jeho viet ma dojala k slzám:,, Ak budete niekedy potrebovať verného sluhu, stojí pred vami!“
Lebedev (sekundant, pätolízač a „kamarát“ Rogožina) v ktorom sa predstavil Lukáš Puchovský mi ako postava pripadal absolútne bez pointy, ale to možno nebude zlým stvárnením, ale nedobrým prekladom alebo dramatizáciou.
Mne osobne vyznieval ako šašo s bruchom, ktorý chce byť stále so všetkými zadobre.
Generál (Boris Zachar) ďalšia z bezpointových postáv. Ak by som mala jedným slovom charakterizovať jeho charakter poviem „bordel“. Nevedel čo sa deje v jeho dome a pritom mal tri dcéry a manželku, aj napriek tomu chodil za inou. O hereckom stvárnení nebudem hovoriť nič, pretože pán Zachar je naozaj Pán herec.
Z Ippolita (posol, na smrť chorý so sklonmi k samovražde) Branislava Bača som cítila emóciu. Naozaj som si uvedomovala Ippolitove trápenie, ale aj vnútornú vyrovnanosť s jeho vlastnou smrťou. Ippolita by som nazvala „epizódnou postavičkou“ nakoľko prišiel, odovzdal odkaz, chvíľu pobudol s ostatnými, urobil rozruch okolo samovraždy a potom potichúčku umrel. Herec bol bledý a počas celého jeho účinkovania nezabúdal kašľať aby vyjadril, že Ippolit nie je celkom v poriadku. Pridal k tomu aj fistulky a občasné závrate alebo čo. Chválim..
Generálka (Generálova manželka, posledná a jediná príbuzná – teta kniežaťa Myškina), ktorú si zahrala Jana Oľhová bola bez debaty najvtipnejšia postava aj keď bolo v nej cítiť jej vlastný rukopis. Skvele vyjadrila lásku k svojím dcéram a tak isto aj nenávisť k Nastasii Filipovne.
Dovolím si tvrdiť, že Marián Prevendarčík v úlohe Gaňu (Obdivovateľ Nastasie Filipovnej a rodinný známy Jepančinovcov Generálky a Generála) našiel niečo čo mu naozaj sedelo. Stvárnil ho priam bravúrne jeho charakter tak isto vystihol. Gaňa bol podliak a z neho tá emócia naozaj išla.
3 dcéry Jepančinovské:
Alexandra (Kristína Síhelská) ako postava maličká. Viac kulisa ako postava, ale to čo robila bolo skvelé. Jedna z dobrých a naivných sestier, ktoré však odmietajú vydaj. Zasa chýbala pointa.
Adelaida (Iveta Pagáčová) bola úplne nádherná a uhladená, tak ako ju označila Generálka za „dobrú“ dcéru taká aj bola.
A tretia dcéra, ktorú stvárnila Ivana Kubačková tak isto nová tvár na doskách žilinského divadla, Aglaja (ktorou sa dostávame k hlavným postavám) bola mladá a roztržitá. Milovala Myškina, ale ani za nič mu to nechcela dať vedieť a to mu nijako neprospievalo. Ivanin zastretý hlas ma niekedy prekvapoval intenzitou no v niektorých okamihoch jej nebolo dobre rozumieť. Jej pochabosť a túžba byť slušná a hlavne milovaná bola do očí bijúca a taká Aglaja naozaj mala byť.
V úlohe Rogožina sa predstavil fenomenálny Marek Geišberg a postava mu sadla ako uliata. Rogožin si vydržiava Nastasiu Filipovnu a je akýmsi sokom Kniežaťa. Je to zloduch čo neváha niekoho podrezať a to mu teda vychádzalo, miestami som sa naozaj bála.
Lucia Jašková ako tajomná femme fatale Nastasia Filipovna, buď milovaná alebo nenávidená, obletovaná. Prchká, trpiaca, milujúca, ale zradná. Nevypočítateľná a nádherná. S Myškinom a Rogožinom si robí čo chce a zároveň si pri tele udržuje Gaňu. Všetkých ovláda. Je to manipulátorka. Dokonale zahraté.
No a sme na úplnom vrchole tejto charakterovej hry.
Bravúrny Ján Dobrík v úlohe Kniežaťa Myškina alebo ak chcete Idiota. Jeho rola a stvárnenie postavy idiota, to bolo niečo nádherné. To bol koncert, herecký raj. Bola to prvá divadelná postava pri ktorej som plakala. Vďaka ktorej som plakala. Bol tak krásne naivný a úprimný. Napísala by som všetko čo som cítila, ale to by som vám vyrozprávala celý dej a to by sa mi nepáčilo. Idiot je skrátka nedosiahnuteľný ideál človeka. Aj keď to vyznieva zvláštne. Dostojevského charakterová hra opisuje ako by to vyzeralo keby sa na svet vrátil Kristus (to nie je z mojej hlavy takže sa neponosujte). Všetci by jeho – nepoškvrneného – pokladali za idiota, hlupáka a chudáka.
Ak si to všetko spojíte do kopy a ak ste schopný aspoň trošku čítať medzi riadkami a vžiť sa do toho príbehu zistíte aj čo si myslím o práci režiséra a práci človeka, ktorý robil dramatizáciu textu.
V predstavení bolo niekoľko k slzám dojímajúcich momentov, niekoľko chvíľ keď si človek hovoril, že nechce nič iné len aby toto predstavenie nikdy neskončilo. Zažila som aj zopár stresujúcich sekúnd kedy som sa cítila naozaj nepríjemne a vystrašene, ale bolo ich veľmi málo oproti tým ostatným.
No celý môj, kompletný dojem je, že je to jedno z najlepších predstavení, ktoré som v živote videla.
ĎAKUJEM
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
personanograta
12. 3.marca 2011 21:20
Aplaus našmu novému kritikovi, čo ,našťastie, len chváli! Ja nejdem písať racenziu, pretože by to aj tak bolo len pravidelné striedanie slov: skvelé, fenomenálne, nádherné, ľúbezné, kjút, superné, duperné, ňuňavé, mňamózne, úžasné, dokonalé!
Napíš svoj komentár