Dnes sa však aj mne pošťastilo. Pri rannej káve, s obvyklou dávkou kofeínu na povzbudenie a tiež poriadne nezdravou cigaretou som si povedala, že so svojím skrachovaným životom niečo urobím.
Cez okno v mojej kuchyni zasvietilo slnko a mne napadla legendárna veta z Dostojevského diela: „On voit le soleil!“ (pozn. aut. Je vidieť slnko!).
To je ono! Do pekla!
Musela som začať hneď, inak by ma lenivosť premohla. Vstala som, kávu si vzala so sebou. Pálila mi brušká prstov celou cestou do obývačky, v ktorej sa vo vzduchu vznášal prach a v slnečnom svetle pôsobil dych vyrážajúco. S popolníkom som sa neobťažovala, mám v každej izbe jeden. V knižnici preplnenej na prasknutie ruskými autormi, ktorých som v časoch svojej mladosti tak milovala som našla tú pravú knihu, tú ktorú som hľadala, tú, ktorá na mňa čakala. Biele noci. Sfúkla som z nej vrstvu prachu. Jemne a s veľkou dávkou úcty som dlhými štíhlymi prstami prevracala prvé stránky.
Majstre, vyjav svoje tajomstvá.
Usadila som sa do kresla po babičke a zahasila cigaretu. Dostojevskij si nezaslúži nič také pri čítaní. Je na to príliš veľký.
Takmer som zabudla na čas. Zabudla som na všetko okolo. Zrazu bola len Nastenka a rojko. A možno ja sama som tým rojkom ak verím, že dokážem toto doviesť do víťazného konca.
Zatiaľ nechcem hovoriť o dojmoch z diela, ale cítim, že toto je nový začiatok niečoho veľkého.
To je jediný dôvod, prečo som sa dala na písanie denníka, nikdy som tento zvyk nemala v láske. Tvrdila som, že to robia iba zúfalci a zamilovaní.
A ja som oboje. Som zúfalo zamilovaná do Dostojevského. Tak ako za mladi. Presne tou istou láskou, ktorá značí, že prichádza niečo, čo poznačí dušu a človeka navždy zmení.
Vážení, toto je Dostojevskij, pravý a nefalšovaný.
24.10.2011, Deň, kedy som možno opäť našla sama seba, Bordeaux
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
xenomorph
1. 10.októbra 2012 22:43
Umelkyna s dusou informatika Nikoho ineho som totiz este nevidel indexovat od nuly
Napíš svoj komentár