Predstavte si, že chcete ísť domov z mesta. Pozrela som si s priateľom osobný vlak, kúpila lístok a nastúpili sme do vlaku. Bola som si istá, že ten vlak ide... Vlak sa pohol a tešili sme sa už domov. Pred zastávkou som sa postavila a chcela som s priateľom podísť k dverám. V tom som zbadala našu vlakovú stanicu, no vlak nezastal. V tom som cítila ako mi teplo stúpa do líc, lebo som si bola istá, že tam stojí. Prvá vec čo ma napadla bolo, že sme nastúpili na nesprávny vlak. Ale to sa mi ešte nikdy nestalo... Tak sme sa previezli až do najbližšej stanice, do maličkého mestečka... Išla som sa opýtať prečo nestál alebo čo to bolo za vlak. A bolo mi povedané, že to bol osobák, ale v mojej stanici výnimočne nestál. V tom do mňa vstúpila zlosť a zároveň nepokoj. Tak prečo neupozornili, že tento osobný vlak nestojí v tej stanici? Prečo ho nedali ako zrýchlený? To by človeka napadlo opýtať sa, kde ten vlak stojí. No ale keď to bol osobný vlak, tak som si bola istá... No ďalší vlak domov išiel až o hodinu a pol. Tak sme blúdili po nemenovanom mestečku a obchádzali obchody, z ktorých ani polovica nebola otvorených a takto sme sa prechádzali po jednej obchodnej ulici, kúpili sme si hranolky a čakali v čakárni na vlak. Pred príchodom vlaku som sa bola ešte pre istotu opýtať, či naozaj stojí v stanici a keď prišiel, tak sme nasadli a stretli sme môjho brata. Išiel zo školy, a keď sme mu to povedali, tak sa na nás iba smial... Nakoniec sme šťastlivo a konečne prišli domov a všetci sa nám smiali... (ale neboli sme jediný, ktorí sa takto dostali

 Je to možné?
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
zalaskovany  24. 4. 2009 17:48
hm zaujimave ja mam podobnu skusenost s autobusom ktory ma nechal stat na zastavke pricom som ho stopoval a on este slapol na plyn no sranda
Napíš svoj komentár