Morticia666: Hrobárka-1.časť.

Elissa bola odmalička plachým dievčaťom.Bola utiahnutá,tichá a samotárka.Nemala veľa priateľov.Jej priateľmi boli prírodne živly.Mala rada, ked sa jej vietor hral s vlasmi, milovala ked jej pred očami hýril ohen, ked videla odraz svojej tváre v zrkadle vody.Bola nevšedná,pre niekoho dosť divná..žila vo svojom svete,kde bolo možné a dosiahnuteľné všetko po čom ľudská duša tuži.Ked prišiel čas rozhodovania sa ,avby vzala svoj život do vlastných ruk,rozhodla sa,že sa stane hrobárkou.Práca jej šla veľmi dobre.Napokon mala to, po čom tužila.Daleko od živých ľudí,od ruchu veľkomesta ,kde sa každý den deje niečo zlé.Po dvoch rokoch práce,v jeden obyčajný jesenný den, ked ako vždy upratovala okolo hroboch ,všimla si menšiu partiu mladých chalanov sediacich na lavičke ,počuvajuc hlasnu metalovu hudbu ktorí sa hl asno smiali a rozhadzovali odpadky naookolo.Dosť ju to naštvalo a tak podišla k ním a hlasno skrikla:
,,čo to preboha robíte?!!".. ,,Toto je cintorín a nie skládka s odpadkami!"..Všetci sa ešte viac rozosmiali,iba jeden z nich sa nanu hlboko zapozeral a nemohol z nej spuťit oči.Elissa sa na neho rovnako ako on na nu neprestajne pozerala.Jeho prenikavý pohľad ju priam znervoznoval privádzal do rozpakoch. Po chvíľi ticha sa ozval a povedal : ,,Ideme chalani ".. Ked sa konečne pobrali preč,Elissa pokračovala vo svojej práci ,no nemohla si pomocť,ale jej myšľienky boli stále pri nom.Nechápala prečo, ale pred očami mala stále jeho tvár.Na druhý den bola opat v pohode a pokračovala vo svojom každodennom živote.No nechtiac jej spadla Motyka ktorou práve rozkopávala jamu.Ako sa po nu zohla ,všimla si postavu.Prv nezaregstrovala kto to je,no ked sa k nej zohol a podal jej motyku zo slovami : ,,Nech sa páči".. V tom akoby sa zasekla..nezmohla sa ani na slovo ,neprestajky hľadela do jeho tmavých ,prenikavých,hlboko hľadiacich hnedých oči veľkých sťa sova.A po chvíľi ticha ,ked sa Elissa odvážila vykoktala zo seba pár slov : ,, Nie-s-s-si to náhodou..."v tom jej na rameno položil ruku a povedal : ,,Ano som to ja ,prišiel som sa ťi ospraveldniť za mna a mojich kamaratov" .. Elissa sa nanho jemne pousmiala,aj ked to už dávno neurobila od smrti svojich rodičov ,ktorí zomreli pri autonehode ked mala 10 rokov.Odvtedy žila so svojími starými rodičmi.Potom, ked sa aj oni pominuly neostalo jej nič iné,ako rodinný podnik s pohrebníctvom.Odvtedy pociťovala samotu ,no ked bol on pri nej,zrazu pocítila hrejivý pocit pri srdci .Po chvíľi ticha ,mu už trocha odvážnejšia podakovala : ,,Dakujem ťi ".. On sa na nu usmial ,podal jej ruku ,neprestajky pozerajuc na nu povedal : ,,Mimochodom som Pier ". Elissa mala zmiešané pocity ,potom sa pozrela do zeme a nesmelým hlasom povedala : ,,Ja som Elissa" . Pier sa k nej naklonil a povedal : ,,Maš krásne oči,tak prečo ich skrývaš? ".. Elissa sa smutne pozrela na zem,potom na neho a v tom povedala : ,, Tešilo ma Pier " a rozutekala sa preč.Nechápavo ,smutne a rozrušený z nej sa pobral preč.

Blog

1 1 0 0 0

Komentuj

Hrobárka-1.časť.

4 komenty k blogu

Horúce!