‎Za tieňom akýchsi prapodivných melancholických spletenín tónov, pod taktovkou grandiózneho umelca menom Život, ktoré sú neúnavne unášané vetrom, ako jesenné pavučinky babieho leta, odvievané pred oči stoviek ľudí, často slepneme a sme ovládaní strachom, či sebaľútosťou a nedostatkom sebalásky. Zabúdame na hlavnú podstatu tohto umelca...

Preto si nasaďme okuliare, nie však so sklami ružovými, lebo takéto takty život do partitúry nepíše neustále, ale so sklíčkami porozumenia, empatie, lásky a sebalásky, aby sme sa čoraz viac dokázali priblížiť k vlastnej Dokonalosti, lebo v skutočnosti sme dirigentmi vlastného orchestra práve MY a len od nás samotných závisí, v akom rytme a za zvuku akých nôt budeme plávať ďalej.

Tak si vyber, dokonalá lahodná harmónia, či uši trhajúca disharmónia? Pianissimo, alebo forte? Adagio, prestissimo?

Tento môj odkaz by svoju cestu naplnil, ak by sa čo i len jeden nad ním pozastavil a popremýšľal o týchto slovách, veď možno si to práve ty, čo si toto potrebuješ uvedomiť a zmeniť. Miluj sa!

 Blog
Komentuj
 fotka
antifunebracka  15. 6. 2019 23:00
Si vodca nejakej sekty?
Napíš svoj komentár