Kráska tmavá sťaby zrenica
Preteká sa živou nocou
Po obetiach túžbou prahne
Poháňaná chladnou mocou

Desná aróma rozlieha sa vôkol
Obávanej smrti tajná pani
Rozmáha už ruky v diaľ
Raz tiež neodolá tebe ani

Uvoľňujúca ako morfium
Darmo sa jej obávaš
Padnúť nechceš v útroby jej
Napriek sa s ňou zahrávaš

Už len zakvíli temný havran
Nad pomníkom v šere noci
Len písmo vryté na kameni
Spomne zas, kto kedy bol si...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár