Kráska tmavá sťaby zrenica Preteká sa živou nocou Po obetiach túžbou prahne Poháňaná chladnou mocou Desná aróma rozlieha sa vôkol Obávanej smrti tajná pani Rozmáha už ruky v diaľ Raz tiež neodolá tebe ani Uvoľňujúca ako morfium Darmo sa jej obávaš Padnúť nechceš v útroby jej Napriek sa s ňou zahrávaš Už len zakvíli temný havran Nad pomníkom v šere noci Len písmo vryté na kameni Spomne zas, kto kedy bol si... Blog 0 0 0 0 0 Komentuj