Často sa rada zamyslím nad krásnymi okamihmi z blízkych, či vzdialenejších vôd mojej minulosti. Niekedy sama pri dobrej muzike, alebo pri zaspávaní, na zastávke vyčkávajúc autobus, v školskej lavici, prechádzajúc sa po ulici... Spomienky si miesto nevyberajú, prídu aj vtedy, keď ich najmenej čakáme, aj vtedy ak sú na konkrétnu situáciu nevhodné. Hocaká možná predstaviteľná maličkosť v nás nečakane dokáže kedykoľvek rozpáliť iskierku ohňa histórie, ktorá pod poryvmi vetra a množstvom prikladaného dreva, ktoré doň neustále hádžeme rastie, až nás dokonalo pohltí grandiózna vatra spomienok. Nepríjemných, skvelých. Tie si nevyberajú.
Rovnako rada sa však vtiahnuť do vriacich útrob ohňa nechávam spolu s mojimi milovanými. Pri fľaši vínka kdesi v záhradnej chatke, lese, jazere, lúke.. Kdekoľvek, kde dané miesta dobre slúžia ako dobrá pôda pre túlanie sa v hlbinách histórie, ako rozpálené uhlíky pripravené vyplaziť svoje ohnivé jazyky. Pri plechovkách piva ležiac v noci na tráve sledujúc hviezdy... Okolnosti nie sú podstatné, relevantná je jedine prítomnosť konkrétnej osoby. Bože ako to všetko milujem! Milujte to tiež! Lebo život nie je o drahých daroch alebo najdrahších topánkach z výkladu, umenie života je dokázať sa tešiť z maličkostí, hoc aj z tých už prežitých, ktoré sa v nás zapísali tak, ako aj rezbár vyrýva dlátom do dreva. Tešiť sa z každého nového rána! Omyl je brať ho ako samozrejmosť!
Zlé spomienky mám rada tiež. Tie sú nemenej dôležité. Veď nebyť nepríjemných či priam až nezvládnuteľných situácií, nemáme ako naberať skúsenosti, nevytvorí sa nám obranný štít proti ďalším podobným, alebo horším, ktoré nás môžu zasiahnuť ešte vo väčšej miere. Preto istým spôsobom, s odstupom času, ďakujem aj za tie.
Nemám rada výroky typu "Ži pre budúcnosť, neobzeraj sa dozadu!". Nie je to celkom pravda, však bez histórie to nie sme my. Osobnosť človeka vytvára hlavne jeho minulosť.A práve preto, že "na všetko sa dá zabudnúť" nielen snívajme nad lepšou budúcnosťou, ale spomínajme a nezabúdajme na našu históriu!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
pluthoo
5. 10.októbra 2011 21:22
stotožňujem sa ... hlavne s posledným odsekom ... akoby som čítala moje myšlienky
Napíš svoj komentár