Proste... sú dni pekné, sú dni v pohode a sú dni kedy je všetko NAKOKOD! Ospravedlňujem sa, že tak pejoratívne, ale inými slovami sa to vyjadriť nedá. Nemám rád jeseň, upršaná, hnusná, depresívna... Neviem či to pripisovať tomu počasiu alebo čomu, no... celé sa to nejako tak hromadilo, kyslo a nadúvalo sa jak cesto, ktoré čaká na svoj pravý čas aby mohlo ísť do zohriatej rúry a zažiť tam peklo no a dnes je ten deň, kedy to peklo prežívam. Ja viem, že sú aj horšie veci, ako tie čo serú mňa, a viem že to je možno egoistické, ale ruku na srdce, koho svoji "vnútorní démoni" tak trochu neserú. Keď som bol mladší, vedel som svoj hnev nejako ventilovať. Teraz je to iné... Akoby som toho nebol schopný a dusím to v sebe, pretože viem, že aj tak by to nikde neviedlo. Je to už pomaly ako agónia, keď si na bezvýchodiskovom bode... Je to ako ísť na lodi, ktorá nemá smer... je to ako dať padáka v robote, ktorá ťa živý a ty nevieš, čo ďalej, kam sa pohnúť, alebo ako. Je to nejaká odporná rezignácia a opovrhovanie v pokračovaní. A problém je, že keď toto čítate, možno ani netušíte, kam tým narážam pretože pretože ja ani o tom neviem hovoriť, ja to ani neviem vyjadriť slovami čo všetko ma serie. Nie som si istý, ale tuším to bol Demokritos, ktorý hovoril o sile slova a jej magickej moci. Áno, slová dokážu veľa a preto som väčšinou ticho, alebo plácam nezmysly a zrejme je to preto, že by som sa cítil odkrytý. Zrejme by to bola moja "achillova päta" a ja si ju nechcem odkryť, najhoršie je, že netuším či to je dobre... aj achillea tam raz trafili....
a prečo je toto vlastne pozitívne periodiukum, keď je to tu depresívnejšie a vôbec nič pozitívne som nepovedal... hm, asi treba stále dúfať v lepšie zajtrajšky. Prídu vôbec?
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
mixelle
11. 11.novembra 2015 16:00
Omg to je tak vystizne! Presne tak sa citim posledny tyzden
2
Napíš svoj komentár