Volám sa Zuza Dačolová. Práve som nastúpila do ôsmeho ročníka. V triede ma chlapci volajú Dačo, aj napriek tomu že im hovorím že sa volám Zuza, už osem rokov ma tak volajú. V mojom okolí sa pohybuje jeden chalan, Rišo. Je rovnako starý ako ja a chodí so mnou do triedy. Páči sa mi. On jediný mi nehovorí Dačo ale Zuzka. Áno, Zuzka. Stále keď ho uvidím mám pocit že som v siedmom nebi. O tom že sa mi páči som sa nikomu nezverila.
Mám sestru, Táňu. Táňa je o dva a pol roka mladšia. Mama je vegetariánka a oco je kamionista, takže nieje často doma. Práve teraz je niekde v Portugalsku.
* * * *
"Zuza!"zakričala na mňa Dora.
"Čo je?"spýtala som sa podráždene.
"Poď sem!"
"Joj, čo je!"vliekla som sa k jej lavici.
"Potrebujem tú domácu z matiky,"povedala.
"Popýtaj si ju od Fera, ja ju mám zle,"povedala som.
"To nevadí! Hlavne že ju budem mať."
"No tak tu máš! Ale to je posledný krát!"
"Fajn."
Odišla som si sadnúť do lavice. Sadla som si a na lavicu mi sadla Katka.
"Zase si dala Dore domácu z matiky?"spýtala sa.
"Hej,"odvrkla som.
"Zase máš tú svoju povestnú náladu,"povedala.
"A čo,"odvrkla som.
"A čo?"usmiala sa,"veď si ako moja mama keď oco príde domov opitý!"
"Toto je iné! Táňa mi lezie na nervy!"
"Čo zase spravila?"spýtala sa ma.
"Bolo by ti príjemné, keby ti zobrala mobil, obvolala všetkých v kontaktoch a prečítala by si všetky esemesky ktoré máš v mobile?"
"Nie,"pokrútila hlavou.
"Tak to mi spravila!"
"To čo ju trafila kométa? To ani ja nečítam Jane jej správy!"povedala. Jana je Katkina staršia sestra.
"Hej, Dačo!"zakričal na mňa Ľudo.
"Čo je?"otočila som sa.
"Dáš mi opísať domácu z matiky?"
"Nie!"
"Skupaňa!"povedal detským hlasom.
Vyplazila som naňho jazyk a potom sme sa začali s Katkou rehotať.
"A ešte niečo ti poviem! Niesom Dačo ale Zuza!"povedala som.
Zazvonilo na matiku. Dora pribehla a rýchlo mi dala zošit z matiky.
"Ale Dore dá!"zamrmlal si Ľudo.
Katka si rýchlo išla sadnúť do svojej lavice.
Matiku nás učí Držabová. U nás má prezývku Žaba. Po prvé, pretože na tvári má bradavicu ako žaba a po druhé, vyčnieva to z jej priezviska. Aj keď, skôr by som ju volala Ropucha.
Žaba vošla do triedy, všetci sa postavili a ona sa postavila doprostred triedy.
"Kto chýba?"spýtala sa.
"Ehmm...,"začala Nora,"Varga, Kováčová a Dargová."
"Ďakujem,"usmiala sa. Vypleštila som oči, Držabová sa usmiala! Žabu som nevidela sa usmievať asi odkedy ma učí! Stal sa zázrak!
"Pani učiteľka, máte už opravené písomky?"spýtal sa Fero.
"Och, áno! Rišo, prosím ťa tu sú písomky, rozdaj ich prosím ťa,"povedala. Rišo sa postavil a zobral z katedry papiere a začal rozdávať. Keď podával písomku mne, naše ruky sa o seba obtreli. Trošku som sa zapýrila a pozrela som sa na písomku. Dvojka! To je veľmi zvláštne, u Žaby som skoro stále dostala najlepšiu trojku! Je to divné. Zakývala som na Katku a ukázala som jej dva prsty. Ona mne jeden! Tak toto je už veľmi divné! Usmiala som sa na ňu. -TÁTO HODINA BUDE ZAUJÍMAVÁ!-pomyslela som si.
"Žiaci, dnes si zopakujeme zlomky,"povedala Žaba. Zlomky! Bože, ja som úplne zabudla ako mám pri nich počítať!
"Zuzka, prosím ťa. Príď spočítať tento príklad: tri polovice a päť štvrtín,"povedala.
Ona my povedala Zuzka! Tak to je už vážne divné!
Podišla som k tabuli a snažila som si spomenúť. Aha! Výsladok je 11 štvrtín!
"Zuzka, správne!"
Usmiala som sa a išla som si sadnúť.
* * * *
"Zuza! Poď sem!"zakričala na mňa Táňa.
"Čo je ty kazisvet???"
"Potrebujem pomoc!"
"Čo je?"spýtala som sa.
"Poď sem!"
Pomaly som sa dovliekla do jej izby.
"Čo je???"
"No vieš, je v škole taký chalan. Volá sa Dano. A vieš je mi veľmi sympatický."
"A čo je mi do toho,"odvrkla som.
"No, myslela som že mi poradíš,"povedala.
"S tým choď za mamou!"
"Fajn,"odvrkla.
Odišla som z jej izby a odišla som do obývačky.
"Zuzka, si už naučená?"spýtala sa ma mama.
"Jasné,"povedala som.
"Fakt?"
"Áno!"
"Dones mi dejepis!"povedala.
"Fajn,"povedala som.
Išla som do svojej izby a zobrala som zošit z dejepisu a vrátila som sa do obývačky za mamou.
"Tu máš,"podala som jej zošit.
Mama zošit otvorila a povedala:
"Tak, povedz čo vieš."
"Tak, po tridsaťročnej vojne bolo najmocnejšou mocnosťou v Európe Francúzsko a námornou Anglicko. Vo Francúzsku vládol Ľudovít XIV. vládol absolutisticky......"a rozprávala som a rozprávala....
"Dobre,"usmiala sa mama,"a teraz si choď dať jablko."
"Ale mamí. Veď som dnes už mala asi štyri jablká!"
"A čo. Aspoň budeš zdravá,"uškrnula sa.
"Alé, Táňa mala iba jedno! Ostatné čo si jej dala vrátila späť!"
"Zuzi, prestaň sa správať ako dieťa. Máš trinásť rokov!"
"Fajn,"usmiala som sa.
Zobrala som svoj zošit z dejepisu a odišla som. Zošit som hodila na posteľ a sadla som si na ňu. Pravú ruku som si oprela o koleno a hlavu o dlaň. Vzdychla som si a pozrela som sa na mobil. Možno nikdy mi nezazvoní a na obrazovke možno nikdy nebude svietiť meno: RIŠO. Neviem, ako všetci hovoria: NIKDY NEHOVOR NIKDY. Ale čo keď môže platiť aj: NIKDY NEHOVOR NAVŽDY? Možno som práve povedala blbosť, ale čo keď? Človek nikdy nevie.
Veľmi málo času som strávila rozmýšľaním na takými vecami. A možno to je aj tak lepšie, keby som celý život strávila rozmýšľaním nad výrokom NIKDY NEHOVOR NIKDY. Tak by som asi skončila v cvokhause.
* * * *
"Katka?"spýtala som sa jej keď sme sedeli na hojdačkách v parku,"môžem sa ti s niečím zveriť?"
"Jasné, veď sme kamošky,"usmiala sa.
"No vieš, mne sa už dlhší čas páči.....Rišo,"povedala som a začervenala som sa.
"Jáj, tak to je fajn. Mne a napríklad páči Ondrej, a čo,"usmiala sa.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
tomias
21. 10.októbra 2012 20:21
ake zlate
Napíš svoj komentár