Horizonty na ceste zivotom

Pomaly kracam po ceste zivota az tak pomali ze sa mi zda ze niekedy stojim.Ked sa obzrem spat vidim len prazdnu cestu a spalene mosty.Tou cestou ma stale spravadzaju ludia.Je ich vela a je tazke pametat si vsetkych,ale je to ako jazda elektrickou,vela ludi ide s tebou vo vozni,ale iba pravi priatelia s tebou vydrzia az na konecnu.V dialke mala iskierka nadeje a stastia...citim ju az sem aj ked je este daleko, ale tento krat si ju nenecham vziat.Bude to tazka cesta plna prekonavania,ignorovania,boju,ludi ktory mi budu hadzat polena pod nohy,ale viem ze mam pri sebe ludi ktori mi ju ulahcia a podrzia ma,ale bude to predovsetkym moja cesta.A viem ze ked to vyjde,tak ked sa v tedy obzrem uz neuvidim len prazdnu cestu a splene mosty,ale nieco na co mozem byt hrdy a nieco co som dokazal prevazne sam a viem ze sa mi nebude zdat ze stojim na mieste a zivot prudi okolo mna,ale ze ja prudim zivotom.A este lepsie by bolo keby to vyslo s clovekom,ktoreho berem ako brata a ktoreho si neskutocne vazim a mam ho rad.Je to jeden z mala ludi s ktroym si rozumiem aj bez slov a viem ze vzdy sa mame o com rozpravat a predovstkym vzdy mame o com aj mlcat.Pretoze ozajstni priatelia nemusia spolu prekecat hodiny,ale krasne je ked spolu dokazu mlcat a zaroven si uzivat vzajomnu pritomnost...ok uz radsej staci lebo zacinam byt sentimentalny


Tento blog je prvy ktory som napisal bez marihuany,preto asi sklamem niektorych ludi,ze to neni vtipne,ale v zivote su obcas chvile,kedy ide sranda bokom...dokonca aj u mna ...

 Úvaha

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu