Presne tieto tri slová mi napadli pri spomienke na našu noc.
V príjemnom opojení prípitku, s pocitom, že aspoň dnes v noci sme každá krásna, so zelenou stužkou na bielych šatách a bez zábran som objala Teba. Bolo tam ďalších najmenej tridsať ľudí, ktorí by ma objali s láskou. Ale ja som si vybrala Teba. Bezhlavo som sa vrhla do objatia, ktoré mi teraz dva týždne zapĺňa myšlienky. Do objatia, ktoré mi tak chýbalo.
Pamätám si to naše prvé... na schodoch. Viem presne kvôli komu som Ťa objala. Ale nepamätám si to posledné... Stále dúfam, že posledné ešte nebolo.
Už dlhú dobu som Ťa nevnímala. Len každé ráno obyčajné "Ahoj Miri" a úsmev. Zvykla som si. Zvykla som si na Tvoje nové ja. Na Tvoje ja, ktoré si k sebe pustilo len ľudí, ktorí ho nikdy nesklamali. Na Tvoje ja, ktoré som nepoznala. Na Tvoje ja, ktoré si ma k sebe nepustilo.
Lenže tú jednu noc, si to bol zase Ty. Tvoje ja, ktoré som poznala a zbožňovala. Tvoje ja, ktoré zbožňovalo mňa.
"Aj tak sme stále frajeri..." Možno trojminútová pesnička? Možno trojminútové objatie? Vtedy mi možno hlavou behalo, že som šťastná... S ľuďmi, ktorých zbožňujem a vďačím im za najkrajších 8 rokov... a s Tebou. Mňa by ale zaujímalo, čo vtedy behalo hlavou Tebe. Boli azda tie tri minúty pre teba menej ako ďalšie dni? Nevedel si čo robíš? Nevedel si prečo to robíš, len si mi jednoducho nechcel ublížiť v tú MOJU noc?
"Aj tak sme stále frajeri..." Prečo nimi nie sme...Prečo tá Tvoja veta padla, keď som bola ešte hlúpa 16tka...
Prečo si na tú jednu noc vrátil medzi nás to čo bolo pred rokom?
Prečo si neostal tým Tvojím novým nafúkaným ja aj na tú jednu noc?
One Night Only One Night... jediná noc a všetko je späť
Chcela by som vedieť ako sa cítiš ty...
"To know that you feel the same, as I do
It's a free fold utopian dream..."
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.