Auto zakliesnené medzi dvomi kopami snehu. Nepohlo sa ani dopredu, ani dozadu. V tej chvíli som presne vedela ako sa to auto cíti. Nedokázať sa pohnúť ďalej, pretože pred vami stojí veľká prekážka, ktorú neviete zdolať. No nemôcť ísť ani dozadu, pretože tam je ďalšia prekážka, zvaná minulosť.
"Počkaj na mňa tu, odtiahnem to."
Keby tak niekto odtiahol mňa z tohto mŕtveho bodu, z ktorého to ďalej nejde.
Sadla som si na studený kameň a cítila ako mi mrzne zadok. Primrznem k tomu kameňu navždy a už sa nikdy z tohto miesta nepohnem.
Chlad od tečúcej rieky robil vzduch štipľavejším. Rukou sa vnáram do vody a mám pocit, že je teplejšia ako ten kameň, či vzduch. Mám chuť sa tam vnoriť celá a zohriať svoju zamrznutú dušu.
Áno, psychedelic. Fakt som nad tým rozmýšľala.
"Kde je?"
"Asi išla domov spať."
A ráno by zavolali mame, že jej dcéra doma nespí. Spí. Niekde inde, navždy...
Každý sme nechutný egoista a tak aj moje prvé myšlienky sa týkali mňa. Čo ma čaká? Žiadna maturita, žiadne príjmačky, žiadna vysoká. Žiadne "ten ťa chce, ten ťa chce" a pritom im už nemám čo ponúknuť. Už nemám srdce. Zobral si si ho. A rozštvrtil na kusy. Zobral si mi mňa. A ja už nemám nič. Nič. Tak na čo tu strácať čas?
Áno a poďme, moralisti do mňa. Kto nezažije úplné dno a to, že sa nemá čoho chytiť, to nepochopí. Nepochopí pocit ničoty a zbytočnosti.
Že som zbabelec? Myslíte? Odvahu, chce to odvahu. Len zbabelci to pomenujú zbabelectvom. Zúfalstvo. To je to správne slovo.
Ruka namočená po lakeť a už len malý kúsok.
"Hotovo, je odtiahnutá," počula som ten hlas.
Nie, tebe to nemôžem spraviť. Keď si plakal na dedkovom pohrebe a bol si taký mladý bezbranný chlapček, ja som na teba pozerala s prstom v nose a strachom o teba. Tvoje slzy sa mi nepáčili. A ako by si plakal teraz? Ako veľký bezbranný brat? Teraz, keď si bol so mnou a mohol by si tomu predísť keby si sa nezaoberal autom, ako vždy. Nikdy by si si to neodpustil. A to som ti spraviť nemohla.
"Sadaj," usmial si sa tým tvojím šibalským úsmevom, ktorý vidím najradšej na svete. Sledovala som ťa ako obratne radíš spiatočku a následne jednotku a ideš.
"Odtiahni aj mňa," zašepkala som do ticha...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
mygate
26. 1.januára 2013 19:17
on ťa raz niekto na lano dá, ani si to neuvedomíš a budeš von. príde anjel a pomôže, to oni robia..bez otáziek a nárokov.
2
@mygate to ešte asi veľa peňazí pretečie slovenskej vláde pomedzi prsty, kým sa toto stane každopádne, vďaka za nádej!
Napíš svoj komentár