Vedeli ste, že som vždy naivne verila, že nejestvujú zlí ľudia, ale iba nešťastní? Verila som, že za všetkým zlom sú nepochopené smútky a bolesti, ktoré sú pretransformované na hnev, zlosť, klamstvá, pomätenosť, závisť, komplexy, etc. Ale veci sa majú inak. Tak ako existuje zlo, existujú aj zlí ľudia. Úplne kurevsky zlí, ktorí sa nevedia dočkať niekoho smrti, a usilovne k tej smrti dopomáhajú, ktorí klamú, intrigujú a špinia na ostatných pre svoje vlastné potešenie, ktorí ukradnú všetko všetkým, ktorí sa chvália cudzou prácou a honia si na tom ego, ktorí devastujú zdravie svojim deťom, pretože sú tupí a zaslepení sebou a svojou dôležitosťou. A mohla by som pokračovať aj ďalej, ale je to zbytočné, v podstate jediné čo som chcela povedať je: skap ty špina. Vedeli ste, že som nikdy nikomu nepriala nič zlé? Veci sa menia. Dúfam, že ti to raz karma všetko vráti a zažiješ na vlastnej koži to čo si ty spravila ostatným a pevne verím, že to bude strašne strašne bolestivé.
Vieš že sú to dva mesiace, čo sme prerušili komunikáciu? Príde mi to ako večnosť. Za celý ten čas som ťa videla len raz. Náhodou, míňala som ťa v električke a obaja sme boli celí v čiernom. Občas sa mi zdá, že ešte stále držím smútok aj za teba a za nás. Ešte stále mi občas príde ľúto ako to celé skončilo, ako sme si neporozumeli pretože sme si veci nepovedali nahlas a zrozumiteľne lebo sme sa obaja báli, že nebudeme vypočutí a že všetky naše slová vyjdu nazmar. Vie mi niekto povedať ako sa máš? Čo nové? Ako sa má Mic, poslúcha alebo robí zlobu? A vieš že niektorú hudbu ešte stále nedokážem počúvať lebo sa mi pri tom hneď zjavíš ty a začnem revať a pýtať sa samej seba, že čo do piče, čo sa to stalo, vie mi to prosím niekto vysvetliť? Ako sme si mohli tak odporne ublížiť?
No viete mi objasniť prečo ľudia musia odchádzať? Prečo niektorí pri tom musia hrozne trpieť? Načo niektorí odídu, keď nemusia a ja ich tu chcem lebo ma ich život stále zaujíma? Prečo pri nás niektorí chorí jedinci ostávajú a my sa ich nemáme ako zbaviť? A prečo sú tu aj takí, pri ktorých sa bojím, že každú chvíľu samovoľne odídu alebo ich nechtiac odoženiem?
Je to týždeň od jej smrti, dva mesiace odkedy som za ňou bola v nemocnici, dva mesiace odkedy som počula tvoj hlas a tvoj krik, dva mesiace od poslednej facky, štyri dni odkedy som ťa zbadala, 11 hodín odkedy sme sa pochytili. Vedeli ste, že vzťahy sú zložité? Ako som sa v nich mala zachovať a ako sa v nich preboha mám správať teraz?
Ja fakt neviem.
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
1
popolcek
23. 11.novembra 2014 23:14
5
všade teraz hľadám významy, no tie významy sa nezdajú byť postihnuteľné jazykom
ň
ň
6
niekedy nedokážem pochopiť čo sa to v živote deje,kokos,ľudia vedia byť veľmi zlí
7
nie, to som nevedel. ale viem, preco sa to deje. aby si si v zivote viac cenila to dobre
Napíš svoj komentár