pre moju Aničku.
Studničku hlbokú,
dva metre širokú.
Kopal som kopal,
krompáč som dolámal,
ruky si doráňal.
Kopal som kopal.
Zaseknem sekerkou
do pevnej skaly,
už sa mi zo zeme
vodička valí.
Srdiečko poskočí
v mojej hrudi.
Vodička v studienke
po okraj prúdi.
Krompáčik položím,
sekierku odložím,
k Aničke pobežím,
Dunajským nábrežím.
Zaklopem na vráta,
zazriem za nimi kata.
S dieťaťom mamička,
kojí ho Anička.
Anička vydatá
v bohatého kata.
Pozriem na studničku,
vypustím dušičku.
(Aničkin brat,
bohatý kat,
chváliť sa prišiel,
syn na svet vzišiel.
Anička došla,
k studienke hlbokej.
Telo mi zočila,
do vody skočila...)
------
básnička stará, ale aspoň niečo som zverejnil
Báseň
Komentuj
3 komenty k blogu
1
gothicpoethic
1. 11.novembra 2008 17:04
Básnička stará, ale celkom dobrá
Napíš svoj komentár