Dievčatá a chlapci

Dievčatá a chlapci. S týmito slovami sa stretávam už od narodenia, a to čoraz častejšie. Najprv to pre mňa boli len bytosti podobné chlapcom, avšak s dlhými vlasmi. O prvý kontakt s týmito záhadnými stvoreniami som sa pokúsil v škôlke. Na znak kamarátstva som om ponúkol svoje autíčko, ktoré s radosťou odmietli a radšej sa hrali so svojimi bábikami. Odvtedy som ich považoval za “divné“ (že sa nechcú hrať s mojím krásnym autíčkom) a na pár rokov som sa prestal o ne zaujímať.

V šiestich rokoch, ako všetci ostatní, som aj ja musel nastúpiť do povinnej školskej dochádzky. Stretol som tam dievča ako z rozprávky. Ružové šatičky, hnedé vlásky a tenký hlások. Volala sa Julka. Prvýkrát v živote som sa zamiloval. Neviem iste, či to bolo „zamilovanie“, ale vyznačovalo sa to červenaním a strachom. Vyhýbal som sa jej, pretože som ani nevedel, čo sa so mnou deje. Ako láska prišla, tak aj odišla. Po nejakom čase som mal česť zoznámiť sa aj s jej vlastnosťami, ktorými boli najmä pýcha, namyslenosť a panovačnosť. Za ďalších 6 rokov som sa zaľúbil asi šesťkrát, pravidelne raz za rok.

Avšak ani jedno z týchto zaľúbení by som nenazval skutočnou láskou. Každé sprevádzala povestná iskra, ktorá však namiesto vzplanutia zhasla. Potom prišlo k sklamaniu a niekedy aj k slzám.
Zažil som aj jedno skutočné zaľúbenie, ktoré vyvrcholilo presne pred rokom, na začiatku októbra. Proces “zaľúbievania sa“ trval dlhšie ako pri ostatných dievčatách. Od spolužiačky ku kamarátke, dobrej kamarátke, lepšej kamarátke a najlepšej kamarátke to trvalo dva roky. Potom som sa zaľúbil a po čase som svoje city vyjadril básňou. Neskôr som pochopil, že mi nie je súdená a tým sa to skončilo. Alebo skôr začalo. Puto kamarátstva sa v nás ešte upevnilo, a dnes môžem povedať, že mi to dalo veľmi veľa do života.

Každý si pod láskou predstavuje niečo iné. Niektorí chlapci si iba vyhliadnu dievča, ktoré sa im páči, s ktorým by sa mohli pochváliť pred ostatnými. Ak je záujem obojstranný, dajú sa dokopy a začnú spolu “chodiť”. Schválne som to nazval chodením, pretože to vo väčšine prípadov ničím iným ani nie je. Párik sa iba prechádza, po meste, po škole, po parku, a väčšine chlapcom stále nedochádza, že dievčatá si nehľadajú iba niekoho, s kým by sa prechádzali, alebo bozkávali, ale aj niekoho, komu by sa mohli zdôveriť, alebo vyrozprávať sa. No nie každý chlapec ja stavaný na to, aby dokázal počúvať a zároveň aj pochopiť zložité ženské problémy a ich myšlienkové pochody. Opačné pohlavie je totiž neuveriteľne zložité. Aj keď to tak nevyzerá, všetko majú do detailov premyslené. Nikdy nespravia nesprávny krok, vždy si v hlave všetko dôkladne premyslia. Vedia o nás aj to, čo my o sebe ani sami nevieme. Raz som skúsil rozmýsľať ako dievčatá, rozbolela ma hlava. Úplný opak chlapcov, ktorí robia všetko spontánne, podľa zákonov prírody.

A tak, keď dievčatá omrzí stereotyp chodenia s chlapcami, nastáva rozchod. Chlapci po rozchode dlho nesmútia. Málokedy dávajú najavo svoje pocity. Naopak dievčatá sa dni, niekedy až týždne utápajú v smútku, strácajú chuť žiť a niekedy si dokonca aj siahnu na život. Snažil som sa pochopiť, prečo je medzi nami taký rozdiel. Chalani to berú ako súčasť života a len si povedia: „Odmietla ma? Život ide ďalej, veď na svete sú ich ešte milióny!“

Pri dievčatách to často býva tak, že pri strate chlapca strácajú akoby zmysel života, silu ďalej žiť. Neviem však prečo, prečo si nepovedia to isté ako my? Podľa mňa berú dievčatá vzťah až príliš vážne. Chlapci si väčšinou vzťahy oddeľujú od života. Nie ako dievčatá, ktoré si na nich zakladajú svoj život. Rozídu sa s chlapcom, tehlička zo základov zmizne a ich život sa začne rúcať. Škody budú také veľké, ako hlboko do základov si lásku zapustili. Niekedy sa zrúti úplne všetko, inokedy sa zas narýchlo snažia zaplniť dieru v základoch inou láskou. Diera sa síce niečím zaplní, ale nikdy už nenájdu rovnako veľkú tehličku.

Mladé dievčatá toho majú ešte veľa pred sebou, a možno ani pojem láska celkom nepochopili. Ja som si lásku predstavoval priveľmi romanticky, zidealizovane, tak, ako to býva vo filmoch. Podľa mňa tak láska nevyzerá.

Ale ako vyzerá láska? Je mi ľúto, ale na toto vám neodpoviem. Nikto nevie ako vyzerá. Každý si pod ňou predstavuje niečo iné. Dnes v tom mám, priznám sa, poriadny zmätok. A dokým si to v hlave neupracem, ani sa nechcem zamilovať. Ale nikto nevie...

Raz som povedal: “Najprv je všetko z lásky, potom o láske, bez lásky, kvôli láske a potom už len s ňou.” Aj toto je dôkazom, že láska človeka sprevádza celým životom. Láska nie je len pre dospelých. Láska je aj pre deti. Keby nebolo lásky, ktorú som v živote zažil, rozmýšľal by som úplne inak. Preto som vďačný za každé zaľúbenie a sklamanie, pretože práve tieto veci ma nútili najviac rozmýšľať. Láska ma napĺňa, a len vďaka nej som šťastný. Niekto by si povedal: Ako môžem byt šťastný, keď nemám dievča, keď ”neprežívam” lásku? Ja lásku prežívam, mám rodinu, ktorá ma má rada, a hlavne priateľov, ktorí mi vždy budú oporou. A toto by si mali smutní ľudia uvedomiť, že vždy je pre čo sa tešiť, že nikdy nie sú bez lásky. Ja sa teším skoro zo všetkého.

Momentálne príliš netúžim po dievčati. Jedno viem však určite: že ma niekde v diaľke čaká Pravá láska, a že príde, keď budem na ňu pripravený.

___________________
Opäť školská práca. Mali som za úlohu napísať sloh, úvah o rozdieloch medzi dievčatami a chlapcami, a o ich vzťahoch. Odovzdal som jej to, no nikdy sa mi k nej nevyjadrila, asi nebola dobrá, ale spolužiakom sa páčila, no, čo už, asi som tému priveľmi zameral na lásku, aj keď... Všetko je len o láske... Existujeme len vďaka nej...

 Úvaha

5 0 0 0 0

Komentuj

13 komentov k blogu