Naozaj sú deti také hlúpe, keď skáču do kaluže?? Nemalo by to byť poučenie pre dospelých?

Určite si to pamätáte...
Keď sme všetci boli malé, asi 4-5ročné krpce, radi sme po daždi skákali do kalúž alebo sa v nich hrali... Prečo to už teraz nerobíme?
Prečo ich vždy obídeme, a mladšiu generáciu vždy upozorníme, aby nerobili tie isté "chyby" ako my, a pekne ju obišli, tak, ako nám to vysvetľovali naši rodičia?

Ale sme im naozaj dobrým príkladom, keď ich učíme skôr prekážky obchádzať, ako ich prekonávať? Čo potom, keď sa im v živote vyskytne nejaký väčší problém? Ako ho vyrieśia, keď dovtedy zaňho všetko robili jeho ochotní rodiča?

Ľudia v dnešnej dobe sa už naučili uľahčovať si život ako sa len dá. Pritom sa to asi začalo v detstve, keď im rodičia prikázali obísť kaluź. Potom sa začali vyhýbať aj ostatným veciam... Začali chodiť na aute, veď na čo by sa v tom daždi vliekli 150m až k tomu obchodu? Ajkeď by to cez tie dve križovatky a zápchu išlo pešo určite rýchlejšie... Nebolo by niekedy jednoduchšie rovno skočiť do tej kaluže?

Minule, keď bolo tak trochu napršané, som chytil kamarátku za ruku, a mal som chuť spraviť niečo bláznivé... Skočili sme do kaluže... Ona mala biele topánky, lepšie povedané, potom chytili taký hnedastý odtieň, a musel som jej pomôcť ich očistiť. Ale určite to stálo za to, lebo sme boli celí ošpliechaní, a aspoň máme na čo spomínať. Neobišli sme kaluť...

Niektorí ľudia sa stále len ponáhľajú, jedia vo fastfoodoch, lebo nemajú čas ani navariť a potom umierajú niečo po 60-ke na fyzickú, ale hlavne aj pśychickú únavu. Mali toľko problémov... Nie nadarmo sa hovorí Pomaly ďalej zájdeš. Budem robiť menej vecí za svoj život, nechám si čas na svojich blízkych, stihnem to, čo tí ľudia za svoj život, ale dožijem sa krásnej 80-ky...

Keď sa aj vy niekedy cítite uponáhľane, alebo sa raz tak cítiť budete, nezabudnite... Skúste sa na chvíľu zastaviť, či je všetko naozaj tak, ako má byť, a občas si skočte aj do kaluže...

 Úvaha

6 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu