Môj strom je príliš rozkošatený,
nemá korene,
nepozná smútok.
Nevie pochopiť ostatné stromy
s prihlbokými koreňmi,
nepozná horkosť,
cíti sa bezmocne.
Snáď raz,
keď sa zamiluje,
aj keď nevie,
do ktorého.

Alebo bude i naďalej tým plytkým,
prostuduchým stromom,
ktorý žije z ničoho,
a nežije z niečoho,
nevadí,
usmievať sa bude i naďalej .

*POMOC!



PS: Tá krásna báseň nie je moja

 Blog
Komentuj
 fotka
jogurtovakultura  13. 6. 2009 18:04
veľa analyzuješ

a s tým obrázkom mi prišiel mail, že som označená na fotke..a mna nikde.

ty si taký podivínko mój ľúbezný
 fotka
snehovavlocka  13. 6. 2009 18:25
pekná myšlienka...ale čo by iní dali za to, aby neboli smutní, keď nechcú byť
 fotka
xelylin  13. 6. 2009 22:21
super pesnicka ..a presne viem o com hovoris,ja som na tom bola podobne..a myslim ze viac ako zopar rokov .aj to pride ..ma potesil tento blog
 fotka
klidopido  13. 6. 2009 22:24
No ľudia, vy tuším máte dáke smutné obdobie, nič v zlom ale nie je lepší smiech a radosť? Komédie a vtipy? Vtipné scény zo života. Smútok je dobrý len ak je naozaj nutný. A to nie je často.
 fotka
murcatko  13. 6. 2009 23:18
vieš, ale keď niekomu nebolo smutno už dva roky...
 fotka
johnysheek  14. 6. 2009 14:17
@murcatko mame to chapat tak, ze ti je teraz smutno za smutkom?

@jogurtovakultura @murcatko

tie myslienky tam su krasne a hlavne pravdive..

avsak treba sa na to pozriet inak, ako tak, ze clovek nutne potrebuje sklamania, pady a smutok..

ved clovek sa uci i z chyb druhych, takze existuje nieco ako empatia a taktiez je dolezite vediet prijat i smutnu vec..



su ludia, ktori neplacu ani ked im umrie niekto najblizsie.. nie preto ze by nevedeli a nie preto, ze by si toho cloveka neucitili.. ale vedia ze tym nic nedokazu a preto svoj smutok pretavia do niecoho vznesenejsieho.. a to moze byt obeta pre druhych,snaha svojim usmevom potesit blizneho..



teda nielen smutkom a bolestou silnie strom
 fotka
jogurtovakultura  14. 6. 2009 14:29
@johnysheek enem.ak sa pozrieme na smútok, je zvláštne ako sa naň dá pozerať. ľudia by boli najradšej vždy šťastní a zdraví, ale nedá sa to. a myslím, že bez ozajsntého smútku, by človek ozajstnú radosť nerozlíšila neprežil naplno. v ľudskom živote príde častokrát k pocitom smutku, zlyhania, bolesti, a tak to má byť. lebo každý smútok človeka prehlbuje.

neverím večne usmiatym ľudom, tak isto ako krútim hlavou nad večne uplakanými melancholickými emo dušičkami.

nebáť sa svojich emócii. o tom to je. ak som smutná, tak to rešpektujem a nebudem sa usmievať. takisto ako som šťastná, nebudem robiť slzy, aby som upútala pozornosť. je to o to, že treba poznať samého seba, a byť citlivý na vlastné emocionálne rozpoloženie. nijak ho nesúriť, nijak na ňom nelipnúť. proste byt v komunikácii so svojim vnútrom. introspekcia.
 fotka
torpedo08  29. 11. 2009 01:10
kks no 2 roky nebud smutny tak to je snad rekord ,ja som smutny kazdu chvilku
 fotka
kulho  3. 12. 2009 15:10
ten strom poznám
Napíš svoj komentár