Kafe nachystané presne na minútu.
Poznám tvoje meškania.
Chýbaš.
Aj vždy budeš.
Veď ako by si nemohla?
Ako nemôže chýbať niečo krásne ?
Si už preč..blbý pocit, že nie si tu. Tu kúsok. A aj keď si, tak si tak moc ďaleko.
Neviem či bolo lepšie keď si tu teraz bola a len občas si si na mňa našla čas. Asi hej, som rád aspoň za tie chvíľky.
Moja custom made.
A áno, nemám ťa dosť. Nikdy som ťa nemal dosť. Keby mal deň 30 hodín, tak by to bolo málo keď som s tebou.Bez teba je aj hodina strašne dlhá.
A keď spíš, tak neviem či ťa prikriť, či nechať tak ,viem len že chcem aby si bola najviac v pohode ako môžeš byť.
Vieš aké ťažké je ťa nebudiť? Nevedieť sa dočkať kedy opäť otvoríš oči. Hladkať ťa škrabkať aj keď to necítiš.. je to najmenej čo ti viem vtedy dať. Snáď sa ti aspoň snívalo niečo krásne. Snáď si vedela že si v bezpečí.
Nemohol som ťa milovať menej a teraz ťa viem viac.
Byť s tebou je pieseň. Príjemné, oslobodzujúce, ľahšie. Dávaš pocit že nieje všetko stratené, že stále jestvuje človek čo vidí.
Aj keď je len jeden.. Viac ich netreba.
Len by som chcel aby si vedela..aby si mi verila.
Snažím sa nestratiť aspoň to máličko čo mi z teba ostalo. Preto ti neviem prestať písať? Čo ak to spravím a ty zmizneš úplne?
Obom nám je jasné že kamarát nebudem. Ale snažím sa. Nemôžeš ma oberať o právo opäť si ťa získať, nech je to akokoľvek márne.
A s tým všetkým sa so mnou stretneš..potichu.. nech nikto nevie.
Potichu, nech nikto nevie, ma necháš letmo ťa pohladiť, ale vzdych si neodpustíš.
Potichu, nech nikto nevie, snažíš sa ma všetkým previesť..trošku menej..bezbolestne.
Potichu, nech ani ja neviem, že ti na mne ešte asi trochu záleží.
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár