Som šťastný?..
Neviem či až tak prahnem po tom, čomu sa hovorí tu na svete šťastie. Neviem skoro nič, zisťujem, že druhí vedia viac, i menej ako ja.
Ja by som chcel vedieť radšej viac.
Ale pravda je moc jednoduchá, nedá sa naučiť, dá sa vyťažiť zo seba, to je palivo.
To je život.
Či som našiel skutočnú pravdu, uvidím po čase. Spozná sa to podľa všetkého.
Niekedy som moc opatrný, inokedy zas živel zmietaný vnemami. Jedno druhé vylučuje a ja nerád nechávam zadné vrátka. Len niekdy.
Neviem či je toto opatrnosť.
Život má všeliaké dimenzie.
Ja som rád že som rád. A to som ešte k tomu neni ani nejako extra rád, ale naučil som s byť akurát byť trochu skromnejším.
Nemyslím že s pohodlnosti, skôr dôsledok, akási životná filozofia.
Musíme sa vzchopiť,nemáme na výber. Zozbieraš sa, alebo zomrieš. Život je totiž pod tou nádhernou pokličkou pekná džungla (to neznamená zlo) a môže nás tu v zlomku sekundy schrastnúť niečo na raňajky, obed, olovrant..večeru. Preto bych sa príliš neukladal na odpočinok, keď som ešte nič nespravil pre svoje bezpečie.
Nepotrebujem nafufňané oblaky, frajerky, ani nič. Len čisté vnemy.
Potrebujem len lásku a žiadne ďalšie špekulácie. Zamilovanosť je podobná hlúposť ako drogy ktoré sa amatérsky a nesprávne užívajú.
Láska to je alfa a omega..výsledok.
Niekto vidí teba a je jedno kto si. Vidí ti až tam, kde by si nerád aby niekto videl. Vidí teba. Nahého.
Vždy som si dával pozor, bol opatrný na to, aby som povedal niekomu že ho mám rád, že milujem, aj keď niečo také vo vnútri cítim. Stále si príliš málo verím na to, aby som to mohol povedať.
....no,už to zachádza do žvástov.
Pozri, život si skrátka všetko zariadi a preto pozor čo si budeš želať, lebo raz sa to môže splniť, a ja si začínam byť istý, že sa každému naozaj raz splní to, po čom najviac túži.
Ja túžim po sebe, Ale ako sa potom môžem približovať ostatným? Som už tak opatrný že neverím ani sám sebe a často sa spoľahnem na niekoho iného ako seba. A aj to poprevracám zo všetkých strán.
Chcem byť na pevnej pôde, musím mať istotu, neverím hocičomu. Často, alebo čím ďalej častejšie?neverím ani sám sebe. Hľadám rozumných ľudí od ktorých by som sa mohol o živote čosi priučiť. V každom jednom je niečo čo ja nemám a chcel by som to mať. No a dokopy majú ľudia asi všetky klady a zápory.
No a to je to vzájomné nesenie si krížov.
Nepozerám na svet cez ružové okuliare. Ale ani sa nechcem báť a ani hihúňať sa jak sprostý. Nechcem chodiť zamračený. Ja chcem žiť a to som zatiaľ moc nerobil.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár