Tak ako keď nebo pošpiní čierny prach,
Tak ako keď v pekle bude večný chlad.
Tak môj život bude stáť,
Keď vyprchá tvoja vôňa z mojich vankúšov.

A keď sa sneh na slnku neroztopí,
Keď nezábudka zastaví rast ruží,
Keď tvoje city ovládnu iné nedokonalé stvorenie...
Tak ako kedysi mňa...

A nakoniec... Tak ako omietka časom opadne
A tak ako sa aj tá najbolestivejšia rana zahojí,
Tak aj ja raz pochopím, že každý smútok raz opadne...
A aj tá najbolestivejšia rana sa jedného dňa zahojí.

 Báseň
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
yoginko  10. 1. 2009 18:43
krásne...
2 
fotka
armita  10. 1. 2009 19:58
Rada čítam kvalitné veci . Rada ich počúvam (ty vieš)
...nezábudka
Napíš svoj komentár