Ako môžeš udrieť ženu,
To nieje ako s klincom v dreve.
A ona ťa pohladí, a prihreje ti polievku.
Ako môžeš povedať jej,
Že nieje hodná dýchať vzduch,
Zatiaľ čo ty ho špiníš smradom.
(Nie fyzickým, však máš čisté košele.
A vo vnútri... Páchneš viac než každá stoka).
Ako môžeš každý večer, nechávať ju
Plakať vedľa postele.
Zatiaľ čo ty, ožratý sa
Váľaš v čistých perinách.
Ako môžeš zakázať jej,
Rozprávať sa s vlastnou matkou?
No ona ti aj tak spraví kávu s mliekom,
Takto to máš predsa rád.
Ako môžeš vidieť trosku,
Trosku z tvojho korábu.
Ty si ju mal ochraňovať,
Nie potopiť ju keď sa dá.

Nepomohli žiadne slová.
Nepomohlo prosenie.
Ignoruješ denné slzy
A všetky tie zranenie.
A ona, žena, nechá to tak.
Deti otca potrebujú a
Čo povedia susedia?
A všetko to...to zahojí sa.
No spomienky ostanú a
Čo je horšie...
Každý deň sú opäť nové.

 Báseň
Komentuj
 fotka
mehmed  21. 1. 2009 16:04
Krasne.
 fotka
pt  21. 1. 2009 16:33
suhlasim,toto bolo naozaj super ..skoda len ze v niektorych rodinach je to denna realita.
 fotka
hippies20  21. 1. 2009 16:56
dobra basen , chem sa len opytat tema je vymyslena ci autobiograficka
 fotka
myosotis  21. 1. 2009 17:13
Vymyslena nieje- je absolutne realna- (to myslim, vsetci potvrdite) ale autobiograficka nie je.
 fotka
srdce1357  21. 1. 2009 17:32
smutné ,že je to fakt
 fotka
armita  21. 1. 2009 21:11
úplne dokonale si vystihla tie pocity...hnev, smútok, bolesť...človek sa do toho vcíti

Ignoruješ denné slzy
No spomienky ostanú a
Čo je horšie...
Každý deň sú opäť nové.
 fotka
elwinko  21. 1. 2009 22:35
..až ma zmrazilo...veľmi silná báseň...!
 fotka
xyz666  9. 2. 2009 12:21
Áno. Spomienky ostanú. Navždy
Napíš svoj komentár