Bývala som smutná. Vlastne, smutná ani nie, nazvala by som to neveselá. Nešťastná. Život bol neznesiteľným stereotypom škola-učenie-hodina spevu-spánok. Nič ma nebavilo. Chodila som po svete frustrovaná, s umelým úsmevom na tvári, pretože okolie mi kázalo Usmievaj sa. Vedela som, že chcem zmenu. Nemyslím tým zmenu ako odísť na inú školu, oholiť si hlavu alebo ujsť z domu. Stačila by zmena, ktorá by mi na tvári konečne vyčarila úsmev.

Potom prišli narodeniny a s nimi najkrajší darček, aký som kedy dostala. Otvorila som dvere na mojej izbe, vyzdobenej girlandami, pozrela som na vytešené tváre mojich kamarátok, ktoré mi toto veľkolepé prekvapenie prichystali a začala som očami blúdiť po okolí, hľadajúc svoj darček. Netušila som, čo to môže byť.

Vyskočila zo zelenej kartónovej škatule. Nebola celkom malá, ale ani veľká, taká akurát. Čierna srsť sa ligotala na jej štíhlom tele, chvost držala vztýčený ako vojak šabľu. Okolo krku mala priviazanú obrovskú zelenú mašľu, rovnakej farby ako jej obrovské, múdre oči.

Najskôr som nemala slov, bála som sa, čo s ňou bude. Dovolia mi rodičia nechať si ju? Neujde mi? Nezrazí ju auto? Čo keď bude mať mačiatka? No len čo mi vyskočila do náruče a zapriadla, získala si ma.

Bola malou veľkou zmenou. A na tvári mi vyčarila úsmev.

Keď sa učím, vyskočí na stôl, ľahne si mi na zošit a pozrie na mňa pohľadom: "Neuč sa, radšej ma škrabkaj."
Keď jem, sadne si na zem a hľadí na mňa pohľadom mučeníka, ktorý týždeň nedostal nič pod zub.
Keď si líham, líha si i ona, najčastejšie na moje brucho, presne tak, aby som sa nemohla hýbať.
Keď odchádzam z domu, ide so mnou, na kúsku ma odprevadí, potom si sadne na chodník a pozoruje ma, až kým nezmiznem za rohom.
Keď som veselá, donesie mi hračku a núti ma hrať sa s ňou, keď som smutná, ľahne si vedľa mňa a tíško, upokojujúco pradie.
Keď prídem domov, vždy ma čaká, sedí na múriku a svojimi očami nedočkavo blúdi po ulici. Len čo ma uvidí, zoskočí a rozbehne sa mi oproti.

Ľúbi ma. A ja ľúbim ju.

Ak chcete dostávať lásku, kúpte si mačku. Alebo psa. Ľúbia vás vždy, aj ráno po žúre, keď máte v ústach kontajner a kľačíte nad záchodom, aj v mastnými vlasmi a kruhmi pod očami, aj keď nemáte náladu a nenávidíte celý svet. Dávajú vám lásku ochotne a neočakávajú od vás takmer nič.

 Blog
Komentuj
 fotka
happiness11  10. 4. 2011 01:26
Krásne!
Napíš svoj komentár