možno len to, že opäť vyjde slnko a všetko vysuší.
V našich životoch to tak žiaľ nie je,
človek raz plače, raz sa smeje.
Lež keď ti priateľ utŕži tú ranu,
na jednu a na druhú stranu,
akokoľvek silne môže potom ľutovať,
jazvu po tej rane stále budeš mať.
A dážď si len padá,
kým človek útočisko hľadá,
útočisko pred samotou a zlom,
žiaľ, pre niekoho ostáva to útočisko navždy iba snom
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
ciernaruzicka
19. 5.mája 2007 00:39
nooo toto je uplne krasne..mas fakt velky talent
Napíš svoj komentár