Nedeľa

Nedela je ten den na konci tyzdna, ktory sa pridal, aby sa zlepila sobota s pondelkom.

Ten rozvlacny dodatok, zvysok pri tvoreni tabla casu, ktory sa musel nejako nazvat. Tak sa nazval nedelou. Zvyskovym casom.

Ponuka nam moznost zastavit sa, sediet pri peci, alebo v gauci a premyslat nad svojim alebo zivotom druhych. Mne ponuka rannu radost, ked rodicia opustia nas byt, a odidu prec, mne ostava, ako to uz v nedelu vzdy byva, cas pre mna, na pozeranie filmov, a oddych. Volny vzduch.

Ako den plynie, hodina sa bilzi ku dalsej, a ja uz vecer nemam chut pozerat filmy, citim sa tak sam v jednom byte, az sa zacnem rozpravat s kvetinacom. S polievkou. S kluckou. Snazim sa zabit ten pocit prazdnoty a necinnosti, avsak nechyta ma zjadna chut do cinnosti, nedokazem nic robit len sediet, nedela so svojou rozvlacnostou ma totalne pokori.

Cakam na jej spravu. Odisla, a neodpisala. Cakam.

V zivote som ju neuvidel naozaj, neviem kto to je, ale nieco ma drazdi, nieco ma posuva, a chcem verit pocitu, ze nieco sa zacina. Chcem verit pocitu, ze ta nahoda ktora ma ku nej priviedla, ma akusi cenu z hladiska pokracovania. Je chladna, stratena, trpka ako kostka hrusky, stratena, ako mi to napisala, v dave, ja ju chcem najst, chcem najst to, cim je neobycajna, pre mna, a kreslit ju pretoz vjem aka je krasna. Ak sa nemylim, je jednou zo stop mojej inspiracie, ktora sa vsak kazdou chvilou moze zmenit na chladnu stopu, asi tak chladnu ako jej postoj, mozno vseobecny postoj ku vsetkemu.

Potrebujem s nou hovorit, pisat, stretnut sa s nou, aby som nasiel svoju pravdu, dopatral sa niecoho vo svojom zivote, posunul sa dalej. Ano alebo nie? Musim to zistit, nesmiem sa spravat ako v nedelu, samotarsky, bez cinu a slova.

Chcem s nou zajst na najvyssiu strechu v meste, ked bude snezit a pozerat sa dole. Nerozpravat ale v mylsi si zachovavavt ten pocit.

Asi som naivny. Zase sa sklamem. Alebo sklamem ja ju. Tak to uz chodi.

Tesim sa, ked bude pondelok.

 Denník

7 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu