su to tje dni ked sa clovek rano o 3 zobudi z odpornych nocnych mor a cudnych snov, na to ze ho boli brucho, zajde do kuchyne napit sa vody, a ked si naspat lahne, tak uz do rana v pokoji nezaspi, len sa prevaluje ako abstinent od heroinu, s krcmi, kazdu chvilu v inej polohe, nemohuc sa pomaly ani pohnut, lebo unava je taka silna, uz vas pritlaca, len vy nemozete zaspat, lebo realita vas taha naspat, a tak si vas pretahuju medzi sebou, natahuju cele hodiny a vy cete zakricat: DOST!! a spocinut v nicote spanku

a okolo je len tma, ktora pritlaca setky hrozy na hemisfery, priplavuje obraz za obrazom, a dalsi, a dalsi, a setko sa premiena na podvedomu hrozu z existencie, samoty, lebo vjem ze lezim v posteli sam, vsetci okolo spia, a ja mam pocit ze som posledny clovek na zemi, vyschnuty kvet ktory tak velmi chce potesovat zivot svojou jednoduchou exisitenciou, ale nikto nepocuva, a tak chradie, v krcoch sa zvija pod perinou lebo zvonku cez pootvroene okno prenika modrasty chlad, snazi sa dostat aj cez perinu, a tak sa prikryvam coraz vjac a snazim sa
utiect
sam
pred
sebou.

 Denník
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
metanefridia  11. 7. 2008 01:22
nakoniec sa to aj tak vzdy prelomi. Preniknes do sveta snov, alebo sa postavis na nohy. A niekedy je tazke odpovedat, ktory svet je lepsi. Snivat, alebo zit?
Napíš svoj komentár