...
vesely som uz ani nevjem preco, lebo uz si fakt nepametam, co sa dialo, ale vjem, ze pred dvoma dnami som kracal a razil si cestu medzi dav ludi v skole, ked na konci schodov jednej holke popadali veci na zem. tak som sa zohol a zobral som jej dve veci, a nechtiac som sa jej letmo dotkol kolenom hlavy za co som sa hned ospravedlnil a citil sa ako idiot. ked vstala, cakalo ma prekvapenie, preto ze to bola... ...ona.
boze presne ona, ktora sa mi tak dlho paci, a su to uz roky co ju vnimam, tuzil som a neveril som...
- dakujem, to bolo od teba mile...
a ja som ako IDIOT odisiel v zmylse ze to nic, to je samozrejmost, len sa pytam preco? som odisiel ako debil?
a dnes sme vosli do jedalne, a ona tam bola a ja som sa na nu pozrel a citim sa velmi nesvoj, a ked mi kamarat povedal ze zodvihla oci od taniera a pozrela na mna so zvlastnym pohladom, ja
stracam
podu
pod
nohami
a
ten
pocit
tepla
a
prijemnej
nervozity
po
celom
tele
akoby
vsade
okolo
bol
vankus
do
ktoreho
sa
iba
zacnem
vplvyat..
boze dakujem existencii za to ze existuje len nech tu bude, ja nic nepytam len nech proste existuje lebo ked sa ma nieco opyta tak budem mat pocit ze nebo zostupilo na zem a dotklo sa ma...
...
A dnes?
Ach, slova sa mi kotulaju z ust, tazko mi je prehovorit.
Dnes rano, ked som nasadol do autobusu, vyzeralo byt na pekny slnecny den. S predtuchou som sedel, vyzeral von, a ked sme prisli na tu zastavku, bolo to tak, ako mi moj pocit navraval. Vstupila do autobusu, jej chodza ma k sedadlu predo mnou ma uplne spacifikovala, nebol som schopny vydat slova.
Sadla si a dala sa do reci s mojou spolusediacou a ja som mohol len sediet, a robit sa ze to so mnou nehybe, ale zaludok a nepokojne oci hovorili o niecom inom. Otacala sa, hladela cez slnecne okuliare, nevedel som ci na mna pozera. Zasadla si ku nej zena, po piatich minutach vystupila a ja som mal Prilezitost
preboha mal som ju PRED ocami
cely
CAS
a co som urobil?
NIC.
Presne tak. Nic.
Kym som nazbieral odvahu ozvat sa ku neznamej krase, vystupila uz von a ja som mohol len sledovat ako predo mnou kraca do skoly. Na druhej strane travnika, aby som nevyzeral ako idiot, ktory ju sleduje, na kazdom kroku.
A teraz fakt nevjem co so sebou. Nebyt clovekom lahko spolocenskym, veselym, lahko nadvazujucim znamosti a bezprostrednym? Nie? Zasneny, citlivy, introvertny, zamyslajuci sa, to som ja. A je mi to akurat tak na...
...tak sa nenavidim...
Denník
Komentuj
3 komenty k blogu
1
nausikaa3
16. 6.júna 2008 14:29
2
sakra,hovoríš mi z duše ešte aj to s tou babou,až na situáciu v autobuse si to vystihol do bodky.dúfaj,že spraví prvý krok a budeš si istý, na čom si
3
To bolo úžasné...
Úprimne aj baby trápia obdobné myšlienky. Konkrétne typu "Sprav niečo. Prihovor sa mu." a toto bolo tak jednoducho, no zároveň výstižne napísané. Myslím, že nejeden človek sa v tom našiel.
Úprimne aj baby trápia obdobné myšlienky. Konkrétne typu "Sprav niečo. Prihovor sa mu." a toto bolo tak jednoducho, no zároveň výstižne napísané. Myslím, že nejeden človek sa v tom našiel.
Napíš svoj komentár