Je 20:05 a ja som práve vstala spred televízora. Zamyslená som vošla do izby, zapla som svetlo a ignorujúc mamino volanie som zatvorila dvere.

Pomaly som si sadla za stôl, no ani som ho poriadne nevidela. Pred očami sa mi mihal hrôzostrašný obraz. Asi pred 15-imi minútami som zapla zahraničný kanál a to, čo som videla sa mi vôbec nepáčilo. Niekde v Európe vypukol štrajk. Vlastne ani neviem prečo. Na preklad so slovenčiny som nemala odvahu. Z nejakého dôvodu som si odjakživa štrajky predstavovala ako dvadsať ľudí pochodujúcich do kolečka s tabuľami: "my chceme jest!" No som až priveľmi romantická.

So spodnou perou medzi zubami som sa dívala na čierny obraz našej prítomnosti.

Obrovská masa ľudí sa tlačí pred akousi ministerskou budovou, a keď pochopili, že slovami, výkrikmi a hrubými gestami nič nezmôžu, teda aspoň tu nie, vybrali sa hlavnou ulicou priamo do rúk ozbrojeným silám. V tej chvíli sa to zmenilo na peklo. Prvý Molotov kokteil odštartoval aj políciu. Oheň, slzný plyn, vodné delá, výkriky...

Nevydržala som to, So stisnutým srdcom som televízor vypla.

A tak rozmýšlam...čo bude ďalej? A vlastne prečo som taká
prekvapená? Veď z každej strany nam tlačia do hlav, ako sa práve začala ďalšia vojna. O tom, koho popravili a začo... Otrávili sme vysokého úradníka...Podplácanie, vydieranie, nájomné vraždy.

ČO BUDE ĎALEJ? ďalšia genocída? Tretia svetová? Každý hlupák vie, že svet ďalsiu neprežije...S dnešným arzenálom...A keby aj! Po svete by sa potulovalo 10 ľudí - mutantov bez mozgu. A tí by sa nakoniec aj tak pozabíjali navzájom. Keby nie od hladu, tak zo zúfalstva, paranoje. Veď ani tá najprimitívnejšia bytosť nechce zostať na tomto svete sama. A i napriek tomu sa vedome ničíme.

Niektorí ľudia sa utešujú. Veď čo? S dnešnou technikou a pokrokom budeme za 20 - 30 rokov žiť na Mesiaci! Tam sa pre nás začne raj!

Preboha, kde tí ľudia dali rozum?! Prečo si myslia, že trebárs aj na Mesiaci, mocní tohto sveta s bojmi prestanú? Človek je tvor zložitý a vypočítavý. Ani za nič na svete by sa nevzdal moci.

Niekedy mi pripomínajú malých chlapcov na pieskovisku, keď súťažia, kto postaví väčší hrad. A keď sa nájde aspoň jeden agresívnejší, ostatné hrady zbúra a ostane ten jeho. Najväčší! No jediný. A znova sme na začiatku.

Jediní ľudia, ktorí sa pokúšajú zvrátiť náš osud sú zatracovaní a odcudzovaní. Greenpeace, Peta, Unicef a iné skupiny. Či už mierne alebo radikálne...tvoria iba niekoľko malo % z celkovej populácie...Predurčené na zánik. Nech sa akokoľvek snažia, presadzujú elektrické dopravné prostriedky, spreje bez freónov, no globálne otepľovanie zastaviť nedokázali. V Hirošime sa dodnes rodia postihnuté deti a pritom je to už toľko rokov... Čochvíľa hladina morí stúpne o niekoľko desiatok metrov a z prímorských oblastí budú nútení sťahovať sa do vnútrozemia.

Začne sa ďalšia vojna, nehľadiac na chúďa prírodu a na nás , priemerných ľudí. Človek, síce tvor spoločenský, no potrebuje dýchať. Pre ten kúsok životného priestoru radšej odstrelí najlepšieho kamoša. Z toľkej masy ľudí v podpriemerných podmienkach, bez hygieny, bez jedla, pretože všetky zásoby pohltia zbytočné armády, by si málokto udržal psychické zdravie. Zasiahne nás cholera, mor, infekčné choroby... Príroda, ktorú sme až doteraz bili ako posledného psa, sa konečne pomstí. Zostane tu iba slabá štvrtina a začíname odznova. Príroda sa pomaly zregeneruje a my v nádeji, že jej pomôžeme začneme ďalší boj. No nie zbraňami. Ako? To neviem... Možno sa vzdáme citov ako v nemenovanom filme. Zbavíme sa tak nenávisti, závisti, chuti na pomstu a hráčskej vášne. Zhubného nádoru, ktorý vyciciava energiu ľudstva. Ale za akú cenu? Naozaj sa chceme vzdať lásky a priateľstva? Za záchranu sveta, ktorý aj tak umiera? Čo je to za evolúciu?

Aj keď je momentálne tento svet v neistote máme city, rodinu priateľstvá... Šťastie! Nie sme na tom až tak zle. Ešte máme šancu. Tak sa chráňme pretože:
"Svět jse zbláznil a valí jse dál..."

 Blog
Komentuj

4 komenty k blogu

1 
fotka
pralinka  31. 8. 2007 23:26
mas pravdu, vecsina sa tvari ze nic nevidi, alebo ze "to sa spravi" ako keby nevideli ake je to v skutocnosti vazne...
2 
fotka
cica270  1. 9. 2007 10:34
je zbytocne sa nad tym pozastavovat a lamentovat, pretoze ako si napisala priemerni ludia, akych je najviac, s tym nic neurobia. tie organizacie, ktore si v clanku uviedla dokazu toto, co sa deje, zachranovat a znova budovat len z velmi malej casti. ak si clenkou niektorej z nich, tak gratulujem za tvoju trpezlivost a vytrvalost, pretoze s tym, co sa deje, sa bez osvietenia hlav velmoci, nic neda robit... je to smutne, ale je to tak, radsej si uzivajme posledne roky pokoja na Zemi, pretoze stale to bude len horsie a horsie.
3 
fotka
nadinnqa  1. 9. 2007 12:56
Dufam ze to neocierni pohlad niektorych ludi na tento svet...az tak som to nechcela... ale je pravda ze by sme mali vyuzit to pekne co nas na tomto svete este stale caka
4 
fotka
nancypecen  20. 11. 2007 16:43
to pekne? us f tom clanku ye yasne ze toho pekneho ye owela meney a este wela weci tam nebolo, no wazne pozastawowat sa nad tym ze uplne primitiwny a hlupy ludja sa zabiju nawzajom, zostane fakt malo a ay to malo zabije nejaky yeden hlupak, ktory bude xet byt "sam". a ay toho zabije swedomie (lebo to z nas robi zbabelcow)...rozmyslala som us wela krat a dospela som k roznym zawerom no´yednym z nich bol ten ze,,zamyslat sa nad celkowymi problemami fsetkych + tje swoje + (ako ya) 100 dalsich = pakaren. yednoznacne a preto sa us nezaoberam tym (sprawy nekukam, telku pozeram len f newyhnutnych pripadoch, na net us jen na odpisowanje a thag,,proste mimo reality...) zachowaawam si odpor g ludom, a ye mi thag dopre, wlasne co zmoze clowek co ye mrtwy zwnutra? (toto neni sebalutost)
Napíš svoj komentár