/ MÁRNOSŤ NAD MÁRNOSŤ
Neviem dostať z hlavy výjav, ktorý bol tak vystihujúci márnosť, ako máločo, čo som kedy videla. Viezla som sa jesennou pahorkatinou, krásnym krajom, obe strany cesty lemované stromami. Po pravej strane som minula zo všetkých jedinú jabloň. Svietila zďaleka, pretože jej blízke okolie tvorili krásne červené guličky, popadané na zemi. Len tak, pre nikoho, urodili sa na nestrategickom mieste a nemá ich kto zjesť.

/ PLYTVANIE
Vlastne celý čas odvtedy nad tým rozmýšľam a až teraz mi napadlo, že by ich snáď mohli prísť v noci zožrať srny či diviaky. Dúfam, že ich nájdu. Hnusí sa mi plytvanie potravou. Kedysi som nad tým tak nerozmýšľala, vždy som si nabrala iba toľko, koľko naozaj zjem. Teraz sa mi stáva, že mám na tanieri v reštaurácii a z rôznych príčin nezvládam dojesť. V pondelok som končila už niekde v polovici pizze, v nepríjemnom dni a časovom tlaku, tak som sa na to v jednom momente vybodla, postavila si hlavu, odignorovala okolie a tlačiaci čas a pokojne pizzu dojedla.

/ OBCHODY STRÁCAJÚCE PODSTATU
Potrebujem si dať opraviť prívesok v šperkárstve, potrebovala by som nájsť niekoho, kto by mi na mieru ukul drobné chápadielká z bieleho zlata, ale v kopách novopostavených zlatníctiev nikde žiaden zlatník! Je tam len pestovane vyzerajúca žena s gélovými nechtami, ktorá ráno príde otvoriť, večer zavrie a medzitým z katalógov poobjednáva tovar, ktorý sa jej páči. Kupujem si croissant v pekárni medzi prácou a školou a zrazu si všimnem na všetkých štítkoch, na ktoré dovidím nápis "vyrobené zo zmrazeného polotovaru". Ja viem, boli si veľmi podobné a zakaždým chutili rovnako, myslela som si, že niektoré sú aj dopekané, ale toľko? To už nie je pekáreň, je to zohrieváreň.

/ PREMNOŽENIE
Napadá mi jediné vysvetlenie - budujú sa zbytočné pozície len preto, aby mali premnožení obyvatelia planéty čo robiť. Minulý týždeň som zháňala info o nejakých referendách, kde som natrafila na informáciu, že v Írsku bolo v jednom z nich v 60. rokoch celkovo asi 1,75 milióna oprávnených voličov. Zarazilo ma to číslo. Írsko mám zafixované ako krajinu s o niečo viac obyvateľmi ako má SVK, t. j. min. 5,5 milióna. Ak si prirátam isté percento ľudí bez volebného práva, a overím si, že vtedy ho naozaj mali už aj ženy, dostanem sa zhruba na max. 2,5 milióna obyvateľov v tej dobe. Naozaj sa za 50 rokov počet obyvateľov viac ako zdvojnásobil? Koľko rokov sa tam zbieralo tých prvých 2,5 milióna? Tak približne 10 000?

/ KRAVKY
Neviem, či to vekom prichádza na každého, ale pociťujem túžbu po návrate do prírody. Rozradostím sa, keď vidím pásť sa kravky na poli, králikov sa naháňať, srny zdiaľky vykúsavať korienky na spasenej lúke, lány viniča, a k pookriatiu mi stačí stretnúť venčiace sa šteňa vrtiace chvostíkom na sídlisku. Medzi nimi je to také... naozajstné a v poriadku.

/ POLICAJTI
Pri ceste krásnymi kopčekmi si všímam ako sa stmieva a rozmýšľam nad tým, že som celý život za čudnú, pretože aj v noci zdravím ľudí "Dobrý deň". Predstavujem si situáciu, že by ma po ceste zastavili policajti a rozmýšľam nad tým, že si musím dať pozor aj na správny pozdrav, aby som náhodou v ich blbej nálade nezostala šikanovaná ako "pani vodička si nevšimla, že už je večer a tma". Ale ja keď som hore - mám deň, keď spím -nezdravím. Vôbec neexistuje jar, leto, jeseň, zima, noc, deň, ani čas, pretože všetko sú to iba pomenovania na jednu vec - polohu vzťahu Zeme a Slnka. Konečne sa mi po tomto vysvetlení si ani nezdá absurdné, že to nie som schopná počas dňa správne rozlišovať. Aj čas vznikol iba preto, aby mohli byť ľudia ľahšie ovládaní zhora, pritom ho po stáročia predtým nepotrebovali.

Ale čo už, pokrok nezastavíme...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár