píšem tieto riadky,
myslím na chvíle dávne,
keď sme boli kamarátky.
Spomínam si veľmi matne
keď deťmi sme ešte boli,
večne točiace sa gramofónové platne
a večne privysoké stoly.
No prišiel ten čas, keď dieťa opustí múry ochranné,
a zanechá hniezdo domova.
Už len spomína na nedeľné obedy tak omamné.
V čom bola tá nádhera?
V bezstarostnom živote,
len s hračkami sme sa ihrali.
Svet bol jedna gombička
A zrazu sme takí starí.
Až pri pohľade späť zbadáš sa ,
že už uplynul čas detských radostí .
No pevným krokom treba vykročiť,
aby nás nezastavil múr ťažkostí.
Stali sme sa dospelými
a žiadnej cesty späť už niet.
Plienky sú už minulosťou,
čaká nás ten dospelácky svet.
No spomienky na plienky
stále budú v nás
Sú to naše vstupenky
do bezstarostných detských čias.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár