Ráno sa zobudím, zrolujem rolety aby slnko osmažilo moju krásnu tvár a prejdem si končekmi prstov po tvári a v tom s hrôzou zistím, že niečo vyčnieva. Bežím do kúpelky ako bežkyňa first class kategórie a no zbohom odporná vyrážka, týči sa ako mount everest na mojej brade.
A to mám dnes rande! Snažím sa rozmýšlať ale v tom teple som spomalená ako slimák po porážke. Skúšam všetko čím by som ju mohla zlikvidovať. Môj arzenál pozostáva zo zubnej pasty a dezinfekčnej mastičky. Dám to na ten pubertálny zmrd a a každú sekundu zíram či sa nezmenšuje. Po piatich sekundách to vzdávam a dám si na to leukoplast. Vyzerám ako z premiéry filmu "retard kids2".
Uznávam, že je to beznádejné a volám Janovi.
-Jano ja nemozem ísť, prepáč. Zomrel mi škrečok ideme ho pochovať.
-Čooo? to kvôli škrečkovi nemôžeš ísť? Tha no super..
-Ježišši ty si necitlivý, ten škrečok mal mať zajtra narodky, zaslúži si dôstojný pohreb.
-A kde ho chceš pochovať? Mohol by som ísť s tebou.
-Nie to nie. Budeme tam iba čo sme ho poznali. *hmm, toho minule som iba spláchla*
-tak čauko, a je mi lúto toho škrečka.
Šmarila som sa na svoju postel až sa s rachotom zlomili nohy postele a začala som revať. Tak hlasno, že sa všetky deti v okolí poschovávali a vymrel všetok hmyz v ohruhu troch kilometrov. Ked som otvorila oči chrčal vedla mňa moj buldog Goldie. Vždy mi zdvihne náladu, lebo je to jediné stvorenie čo ma počúva. Síce ked som sa rozišla s Marekom a rozoberala som to týždeň, Goldie to už nevydržala, gúlala vypúlenými očami a ušla ale aj tak... Rozumieme si skvelo. A obidve slintáme zo spánku. Ale ona viac.
Teraz si položila hlavu na môj vankúš a pozerala sa. Ona doslova zíza lebo vie, že to neznášam. Tak sme šli von. Všetky tričká som mala v koši na bielizeň a takisto nohavičky všetky a tak som si vzala šaty z ktorých nebezpečne vykúkajú moje tučné, krátke nohy a spodnú bielizeň, ktorú nenosím lebo som ju dostala od Mareka a je o dva čísla menšia než akú potrebujem, nakoľko som sa mu snažila nikdy neukazovať svoje majestátne partie. Neznášam, že som tučná. Ked som sa bola kúpať a topila som sa tak kričali "zachráňte wiliho"
alebo si šuškajú "ide godzilla". A ja som ani nechcela buldoga ale s čivavou by som vyzerala podivuhodne. Okrem toho malé psy sa ma boja, so skučaním zalezú ked som na blízku.
Ked sme boli na námestí zistila som dve veci. Som hladná a nohavičky sa mi zarezávajú do zadku. Bolo treba ich napraviť a tak som sa obzrela či je vonku vela ludí. Ani nie. Tak som spravila úpravy a hned som sa cítila lepšie. Lenže pri chôdzi sa to dalo späť do tej nepríjemnej polohy a ja som bola bližšie k Mcdonaldu než domov a nedokázala som sa vrátiť a po desiatykrát som sa už ani neobzrela ked sa moja ruka dostala do tých partií na nevyhnutnú úpravu. Ked sa za mnou ozval výbuch smiechu, chcela som trieliť čo najskôr preč ale Goldie sa chcela dať hladkať a ťahala ma k burácajúcej skupinke. Sviňa, to jej zrátam!
ako sme sa naťahovali museli sme pripomínať "súboj titanov". Ked som sa dostala konečne k McDonaldu objednala som si xxl porciu a potom dalšiu. Goldie som schválne nedala nič a aby vedela o čo prichádza mľaskala som a hmmkala aké to je dobré. Ked sa mi prihovoril Jano ako keby som stuhla
-Ahoj Narci už nesmútiš?
Mala som plnú hubu hranolčekov a ledva som sa vykoktala.
-Už je to lepšie. Diky
Potom ma zdrbal, že som ho okašlala a okuliare sa mu leskli sexi spôsobom ako bol nahnevaný. Potom odišiel a ja som si dala další cheesburger.
ah a emo babka. Moja babka si kúpila čínanky a ja som nemala srdce jej pripomenúť, že to chce aj čiernu ofinku
tak za voje blogy by som vyberala poplatok... je to fuckt vydarené... ako tak niečo srandovne napísať to nedokáže každí... a ináč Vcielkamaja má pravdu.... to si haluziš na sebe alebo si tučná?
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.