Náš vzťah je veľmi čerstvý a tak som o ňom vedela do toho dňa ešte pomerne málo a on o mne asi tiež. Doteraz sa mi darilo úspešne skrývať svoju infantilnosť
Pán Božský, čiže pán B sa mi ospravedlnil a ja som považovala za nutné nahradiť to bozkom(Aaaaaaaaah . Bol ustarostený a povedal mi, že sa stará o svojho starého otca a spýtal sa či by mi veľmi vadilo, keby sme rande odložili na neskôr. Volal mi a ja som mala mobil doma. Jeho starému otcovi sa pohoršilo a musí byť s ním. Navrhla som, že ak môžem, náramne rada mu pomôžem. Trochu som zaklamala, že upratovanie a varenie mi ide ľavou zadnou a nič lepšie sa mi nemôže stať než stáť zoči voči hromade špiny a vrhnúť sa do boja s handrou a metlou.
Tak sme šli. Veľmi sa ponáhľal, lebo ho nechal samého. Po ceste mi porozprával, že jeho starý otec má alzheimera a s tým spojené výpadky pamäte. Nespoznáva ani blízkych a nepamätá si, že jeho manželka pred troma rokmi zomrela. Bežne sa o starého otca stará jeho dcéra, mama pána B, ktorá však musí vybaviť isté neodkladné záležitosti.
Starý pán vyzeral byť čulý a hneď sa vypytoval. Ja som stála v úzadí a pozorovala som a cítila som sa zvláštne.
-Kto si chlapče?
-To som ja dedko, Martin. Nie si smädný? Prinesiem ti niečo dobre?
-Nie nechoď preč. Posaď sa. Kde je Irenka? Kam išla?
-Určite na omšu. Potom sa vráti.
No tak teraz som prezradila, že sa volá Martin. Odišiel do kuchyne a tam mi povedal, že dedkovi nehovoria, že stará mama zomrela, pretože ho to veľmi rozruší.
Spýtala som sa, že čo by som mohla urobiť ale nebolo tam veľmi čo robiť a Martin nechcel aby som niečo robila a tak sme sa venovali starkému. Mal rovnaké oči ako Martin, rovnaká farba a rovnako pokojný, rozvážny a úprimný pohľad.
Zakaždým keď prehovoril bojovala som so slzami, pretože v každej druhej vete sa vypytoval na svoju Irenku a vždy keď vyslovoval jej meno, činil tak s veľkou nehou.
-Už je veľa hodín, mohla by sa už vrátiť. Bude sa čertiť, že jej vyschli ruže, to teplo je hrozné. A ty si kto?
Táto otázka smerovala ku mne a Martin ma predstavil. Jeho starý otec sa usmial a mimovoľne si napravil košeľu a rukou uhladil striebristé vlasy. Potom sa opýtal
-Martinko, budeš sa ženiť?
Oboch nás to rozosmialo a uvoľnilo to atmosféru. Potom nám rozprával a všimla som si, že táto choroba je zákernejšia než som tušila. Nie všetkému sa dalo rozumieť. Potom sa šibalským úsmevom spýtal Martina či mu nezavolá psa zo záhrady do obývačky, že Irenka kým nie je doma a nemusia jej to hovoriť nebude sa hnevať. Potom si hladkal psíka a zdalo sa mi, že je šťastný. Keď hľadal svoje hodinky Martin ma poslal do spálne, že sú na nočnom stolíku. Tam nad posteľou bol obraz so zarámovanou svadobnou fotkou, celá izba voňala zvláštne, nie tak ako obyčajne zvyknú obydlia starších ľudí. Takmer som neverila, že to je tento muž na tom obrázku, pretože bol celkom iný. Na fotke boli dvaja ľudia a ostýchavo hľadeli dopredu. Krásna fotka. Obaja mladí a žiariac šťastím. Hodinky som nenašla a druhá možnosť bola, že budú pod vankúšom a tak som ho nadvihla a bola tam aj fotka..áno s tou istou dievčinou ako z fotky v ráme na stene.
Martin mi ešte v kuchyni pošepol, že jeho dedko je na večer smutnejší tichší ale cez deň je to lepšie. A ďalej, že vždy pred spaním navonia vankúš svojej Irenky ako toľkokrát počas ich manželstva.
Keď sa vrátila Martinova mama išli sme sa prejsť a ja som vedela istejšie, než ráno, že Martin je úžasný. Okrem všetkého aj preto, ako sa stará o svojho deduška.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
pucikzlaty
23. 7.júla 2007 16:00
veľmi milé a pekné Máš človeka so zlatým srdcom, váž si h
2
pekny blog...dufam, ze vam to vydrzi, toto vyzera byt na velmi dobreho chalana...
Napíš svoj komentár