na odraz mesačného splnu vo vode sa prizerať.
Na tieňe stromov hľadieť.
Šušťaniu listov naslúchať.
Strachom ale s tebou, sa prechádzať.
Neznáme miesta nachádzať.
S tebou nebojím sa ničoho,
aj keď je toho naokolo mnoho.
Tiché kroky čo rušia nočný kľud,
a zároveň rušia okolie.
Prosím pri mne navždy buď,
a stráž ma ako oko sokolie.
Lampióny do neba vypustíme,
našu fantáziu zapojíme.
Srdcia naše otvoríme,
na nočnú oblohu sa zahľadíme.
Po klapkach klavíra sprevádzaj ma,
hudbou doprevádzaj ma.
Nikdy neopúšťaj ma.
(No to bol taký čas v škole, a taká pesníčka hrala. A vzniklo toto)
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár