v skorých ranných hodinách.
Je 10 minút po otvorení,
a ja tu sedím a pomaly sŕkam horúcu kávu.
Pozerám cez výklad na mizivý
počet ľudí na ulici ktorý idú
v rýchlosti, nerýchlosti do práce.
Nenápadne jedným okom,
pozorujem čašníčku ako upratuje už bez tak čisté stoly.
A ako si pohmkáva už
notoricky známy starý hit.
Hypnotizujem malý krb,
pri bare ktorý len začína
otepľovať túto malú kaviareň.
Naslúcham tomu praskaniu, drobného
dreva ktoré tomuto všetkému dodáva
nejakú tú atmosféru.
Zapozerávam sa na maslo,
ktoré sa pomaly rozpúšťa
na mojich raňajkách, cítim
vôňu rannej silnej kávy.
Pretrela som si,
čerstvo odlíčené, unavené oči.
Zaplatila.
Vydala sa medzi ten vonkajší ranný zhon,
a pomaly odkráčala domov.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár