“Marcel čo tu robíš?“ ozvalo sa mi za chrbtom. Vo dverách stál učiteľ ktorého nenávidím.
„Choď okamžite do triedy!“
„Chvíľku pán učiteľ...“
„Žiadnu chvíľku, ja som s tebou husy nepásol. Toto tu nieje žiadny bordel. Okamžite choď do triedy!“
Och môj bože. Tento idiot mi zachránil život, ale skôr ako Marcel odišiel povedal mi: „Po škole na teba počkám a očakávam odpoveď.“ Povedal s potmehútskym úsmevom na tvári.
Do konca prestávky bol ešte nejaký čas tak som uháňala k triednej do kabinetu a vypýtala som sa zo domov že mi je zle. Síce pre mňa musela prísť mama ale aspoň som sa vyhla Marcelovi. Otázkou je na ako dlho...ale je piatok takže mám celý týždeň na to premyslieť si to.
A tak víkend prešiel a bol správny čas premyslieť si odpoveď. Mimochodom kôli tomu že som sa bála aby ma nestretol som celý víkend nevystrčila päty z domu.
Dobre, takže... netuším ako odpoviem dokonca ani to, čo urobím. Takže je 7:30 čiže najvyšší čas ísť do školy. V mene otca i syna i ducha svätého. Jeden,dva,tri a ide sa.
Idem dolu z prvého poschodia. Pomaly, schodík po schodíku a premýšľam. Zdolať týchto ťažkých 20 schodov mi trvalo asi 10 minút a to si nevymýšľam. Netuším čo mám spravi ale do školy ísť musím.
Prešla som cez prvé dvere, potom cez druhé a už som bola vonku. Pozerala som sa do zeme a bola som vo svojom vlastnom svete. Zrazu som zacítila ako ma niekto chatil za ruku.
„Ahoj,“ pozdravil ma Marcel s úsmevom na perách, „tak ako si sa rozhodla?“
"Ty ma sleduješ alebo čo?" opýtala som sa. On sa iba ironicky zasmial a povedal: "Veď tu bývam."
"Ja viem že tu bývaš, bohužiaľ ale to neznamená že tu musíš ráno o pol ôsmej sedieť na lavičke a čakať na mňa!" povedala som už trochu rozhorčene.
"Ako si prišla na to, že čakám na teba?"
"Keď na mňa nečakáš, tak prečo ma tu zdržiavaš? Prepáč ale môj čas je veľmi vzácny na to, aby som sa rozprávala s takým pologramotným a nechápavým idiotom ako si ty!" povedala som a otočila som sa o 90 stupňov a chcela som odísť. V tom ma chytil za ruku: "Počkaj!" Otočila som hlavu. "Čo odomňa chceš? Už som ti povedala že nemám čas, ponáhľam sa." Hneď ako som to dopovedala, vytrhla som sa mu a odišla som. On ma dobehol. "Potrebujem s tebou hovoriť."
"Daj mi už konečne pokoj!" zakričala som už s poriadnym rageom.
Odišla som. Išiel za mnou a stále sa chcel o niečom rozprávať. Ignorovala som ho. Čo iné som mala robiť?
Keď sme prešli cez cestu opäť ma zastavil. Pozerali sme sa z očí do očí a pomaly sa jeho pery približovali k mojim. Našťastie išla okolo Klaudika tak som na ňu zakričala a jemu som sa z milostného obajtia vytrhla a zbabelo som ušla pred týmto problémom. Začala som s ňou kecať a Marcel dal konečne pokoj.
Ja vôbec neviem čo mu mám povedať. Je hrozne otravný a neviem či keby som mu povedala že ho chcem či by som ho rýchlo neomrzela alebo či nejde len o nejakú blbú stávku. Na druhú stranu ho ale nechcem stratiť. Počkať, čo to hovorím? Veď mne na ňom vôbec nezáleží. Je to idol a nie môj. Vspamätaj sa dievča!
V škole to pekne iskrilo. Nestihla som vám ešte povedať o tom, ako sa háddaju Bianka a Viki. Oni dve sú dosť dobré kamošky. Ale už viete že Bianka má nového priateľa. Je to jeden z najväčších debilov triedy. Keby bola súťaž o najväčšieho debila tak ešte aj v tej by bol posledný lebo je to až taký debil. Ale to už viete, ale čo neviete je to, že Viki sa do toho dementa zabuchla. A nejako sa to prevalilo a tak to v tomto milostnom trojuholníku celkom dobre vrie. Ale, láska je láska, túžba je túžba, a debilita....sa nedá napísať. Tomu chalanovi asi budem musieť pomôcť aby sa uvedomil v tom ktorú chce. Podľa mňa by s ním nemali byť ani jedna keďže im neželám nič zlé. Podľa mňa si ten podliak začína eš s inými. To je drzosť. Baby sú na WCku a tento nadržaný neandrtálec si tu zatiaľ balí Martinu.
"Bianka?"
"Áno?"
"Pamätáš si na Marcela?"
"Samozrejme na takého fešáka aby som sa nepamätala?"
"A pamätáš sa čo sa stalo nie?"
"Áno pamätám. Mala si sa rozhodnúť či ho chceš. Ako to vlastne skončilo? Čo si mu povedala?"ako obvykle Bianka keď sa čoilen spomenula táto téma tak bola naspeedovaná.
"No....celý víkend som preistotu nevytiahla päty z domu."
"Takže ste sa o ničom nedohodli? Mali ste na to celý víkend!"
"Preto som začala s touto témou."
"Č..Č...čo sa stalo?" Bianka až koktala od vzrušenia.
"Ráno si na mňa počkal pred vchodom a otravoval ma. Išiel za mnou keď som sa mu vytrhla."
"No....a?!
"Ignorovala som ho a keď sme prešli cez cestu opäť ma zastavil a chcel ma pobozkať. Ale našťastie išla okolo Klaudika a ja som sa mu zatiaľ vytrhla a odišla som s ňou."
"Ty...ty.....ty si taká krava!" vykríkla Bianka na celú triedu. Najhoršie na tejto skutočnosti bolo to, že to bolo na slovenčine, kde máme jednu z najprísnejších a najmä najpedantnejších učiteliek.
"Bianka čo si to povedla?"
"Oh, prepáčte pani učiteľka,ja...mne,mne sa niečo zazdalo..."
"Samozrejme. Opäť spíte na hodine, ako inak. Láskavo nech sa to už viac neopakuje."
"Iste pani učiteľka..."
"Ja ťa zabijem," pošepkala mi Bianka.
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
narrator
13. 4.apríla 2015 00:17
putave a napinave ako tanga
Napíš svoj komentár