Záchranca časť 1.

V deň vysvedčenia sme išli von. I keď dá sa povedať že to bolo večer. Bola som doma sama ale chceli sme ísť niekam von. Chalanov napadlo aby sme šli do krčmy. Tak sme išli. Predsa bolo leto. Išli sme do takej krčmy, v ktorej bolo strašne veľa ľudí ale šli sme no dá sa povedať že na terasu. Dali sme si kofolu. Pomaly sa začínali vonku zbierať opilci. Pýtala som sa, či už nepôjdeme, ale oni ešte chceli zostať. Tak som povedala že ja idem lebo som unavená.
„Nemám ťa odprevadiť?“ opýtala sa ma Dominika.
„Nie, to je v pohode veď bývam hneď tu.“
Išla som pomaly domov. Za chrbtom som počula kroky, tak som zrýchlila.
Zrazu ma niekto chytil za ruku. Bol to nejaký opitý muž s kamarátmi ktorý ma oslovil: „ Poď s nami.“
„Nejdem!“ zháčila som sa.
„Poď s nami užijeme si.“
„Nikam s vami nejdem ani sa nepoznáme,“ hovorila som už vystrašene.
Pevne ma chytil a nechcel ma pustiť. Snažila som sa oslobodiť, ale nepodarilo sa. Kričala som o pomoc a už som začala aj plakať. Vtom ako zázrak z neba sa za mnou ozval nejaký hlas.
„Dajte jej pokoj!“ zakričal a oslobodil ma.
Keď som sa obzrela videla som, že a mnou stojí môj sused ktorého milujem už 2 roky. Volá sa Matej. O tom že ho milujem on nikdy nevedel.
„Lebo čo?“ opýtal sa ho provokačne.
„Chceš sa biť?“
„A čo keď áno ?“
„Tak dobre.“
Bola som tak vystrašená, že som si ani nevšimla kedy zdrhli.
„Si v poriadku?“ opýtal sa .
„Hej som. Ďakujem za pomoc.“
„Odprevadím ťa domov.“
Súhlasila som pretože som sa bála ísť sama . Keď ma odprevadil až pred dvere tak som sa ho opýtala: „Prosím ťa mohol by si ísť so mnou ku mne? Mám strach. Teda ak máš čas.“
„Samozrejme že mám. Ským si doma?“
„Práveže sama. Preto sa toľko bojím.“
„V pohode. Nemám s tým problém.“
„A mohol by si zostať aj na noc? Mama príde až poobede, brat študuje mimo Slovenska a otec je tiež mimo republiky.“
„Môžem ak sa tak bojíš. Naozaj si v poriadku?“
„Som ďakujem,“ pousmiala som sa a otvorila dvere od bytu. Vošli sme dovnútra.

 Skutočný príbeh

2 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu