blíži sa k nej osveta.
Od ľudí bez tváre,
mlčia ako homáre.
Ladný pohyb, silueta životom,
nechcem byť väzňom ani otrokom.
Šťastie čaká ma stále pri nohách,
ja zase pýtam sa: "Z čoho mám strach?"
Sloboda mi vždy východiskom je,
keď stratím ju, zomieram bez duše.
Prázdnymi myšlienkami seba vždy hľadám,
tuším, že v tom bude zase len zrada.
Všade hriech, špina a sex tvrdý,
budí ma spomienka na cit nežný.
Srdce praská mi bez štipky umenia,
obrazy, kresby, knihy to som opäť ja.
Opar bláznovstva nad hlavou visí,
krik, dupanie stôp a samé výkriky.
Sfúknutá sviečka, dym, plaché volanie,
duch prichádza a ja zas kričím: "Nie!"
Zúfalé stonanie, myšlienka na dotyk,
ty zasa šepkáš mi:"Tak to má všetko byť."
Ja vidím Picassa, Browna či Orwella,
tvoj dych ma stále v cele zoviera.
Chuť vetra ťahá ma do sveta,
to je tá moja svetová osveta.
Dupem, kričím a stále volám:"Čaká ma pravdivá cesta do boja."
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár