Umenie ako také mi vždy čosi hovorilo. Roky som netušila, čo presne. Predstavovalo len akúsi formu okrasy bežných dní či barličku v časoch zlých. Vznášalo sa okolo mňa ako opar, ktorý bezpodmienečne potrebujem pre budúcu existenciu. Lákalo zároveň ľakalo.
Dnes však viem, že keď sa ľudia pomätú a celý svet zrúti, bude tu pre mňa.
Umenie. Abstraktný pojem, v ktorom sa vždy nájdem. Pozdvihne z dna v ťažkostiach, vytiahne z temnoty a v dňoch šťastia sa bude tešiť so mnou.
Je takým, akým chcem, aby bolo. Uhly pohľadu rôzne, no každý výnimočný. Je tu. Existuje pre každého jedného z nás. Splynúť s ním, precítiť, byť sebou aj ním zároveň. Cítiť rovnakú radosť, šialenstvo, depresiu, smútok, emóciu ako tvorca diela.
Zmysel bytia v umení. Kus sveta, života, hudby, krásy, noty módy. Koncentrácia najlepšieho i najhoršieho z umelca. Extrémy extrémov. Vysvetlenia nevysvetliteľného. Úplné zoskupenie úvah o smrti, živote, samovražedných sklonoch, drogách, sexe, vernosti, vášni, milovaní, strachu, panike. Tak živé ako sám človek. Všetko to, čo človek potrebuje vyjadriť a prijímať zároveň. Tak skutočné a vymyslené zároveň. Dokonalosť sama o sebe vytvorená ľuďmi nadľudskými výkonmi. Umenie je vlastne človek. Najlepší priateľ, ktorý nikdy nezradí.
Ilúzia, ktorá nie je ilúziou ale životným cieľom, skrytou identitou, odhalením svojho ja.
Umenie predstavuje prevtelenie sa do bytosti, ktorou túžime byť vo svete vlastnej fantázie, pokoja duše, sebapoznania. Stavy šialenej eufórie, bezútešného sklamania, neutíchajúceho bláznovstva.
Zmyselný zmysel.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár