Inokedy piekli koláč, aby potešili jeho alebo jej rodičov. Spolu vážili a smiali sa, ked mali tváre biele od múky. Občas rozliali mlieko alebo vysypali cukor a ona potom pozametala dlážku a on jej držal smetár. Hotový koláč pekne naservírovali na tácky a ked sa rodičia vrátili domov tvrdili, že to dobrá víla im vyčarila koláč. Oči im šibalsky žiarili, no tvárili sa, že o ničom nevedia.
V lete chodievali do lesa na hríby alebo maliny, ktoré obaja milovali. Zvyčajne nazbierali plné vedro tých sladkých plodov a potom sa nimi do sýtosti napchávali.
Inokedy zmorení horúčavou ležali na lúke a pozorovali oblaky. Občas sa otočila a on ju nežne pohladil po tvári.
A v máji jej z púpav uvil veniec a položil jej ho na hlavu. Vyzerala čarovne. Usmiala sa a on ju pobozkal do plavých vlasov. Voňali púpavami.
V zime sa zase chodili korčuľovať alebo lyžovať. A raz si postavili snehuliaka. Veľkého ako on a s uhlíkmi namiesto očí. Dali mu jej meno.
Často spolu spievali „Nedá sa ujsť“. Bola to ich obľúbená pesnička. Spievali ju ked spolu pracovali v záhradke, ked piekli koláč alebo maľovali plot.
Každý mesiac lietali. Obaja sa radi vznášali v oblakoch. Bolo to úžasné sledovať svet z výšky. Aj na jej dvadsiate narodeniny sa vybrali zalietať si. Počas letu im však nečakane zlyhal motor a ich lietadlo sa v obrovskej rýchlosti zrútilo na zem. Hľadali ich dva týždne, no bez úspechu. A potom ich náhodou objavil jeden hubár. Trosky lietadla ležali v lese, do ktorého tak radi chodievali na maliny. Rodičia im tam dali postaviť pomník. Pekný, mramorový...na mieste, kde tak náhle vyhasol život dvoch mladých ľudí...
Vymyslený príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
rebelka
29. 7.júla 2009 21:15
: disappointed: smutne ale celkolm fajn
Napíš svoj komentár