Ked stretneš lásku...

-Kam sa chystáš? Spýtala sa ma sestra, keď vtrhla do mojej izby.
-Na rande, odvetila som.
-Zase? Začudovane na mňa pozrela. -Nezdá sa ti, že to trochu preháňaš? Veď to bude už tretie rande tento týždeň!
-No a ? odsekla som. –Staraj sa radšej o seba, dobre?
-Odkiaľ vlastne tých chalanov poznáš? Nedala sa sestra odradiť.
-Čo ťa do toho.
-Len sa pýtam.
-To je moja vec.
-Z netu, však? Stále si s niekým píšeš! Nie som slepá!
-Možno, precedila som pomedzi zuby.
-Myslela som si.
-Dala som si inzerát, vieš, poznamenala som ani na ňu nepozrúc.
-Inzerát? Šokovane zopakovala sestra.
-Áno na zoznamku.
-Tebe tuším vážne preskočilo!
-Ale veď je to celkom normálne. Koľkí sa tak zoznámili.
-Aj tak nemôžeš vedieť kto sa skrýva na druhej strane. Môže to byť hocikto aj nejaký úchyl!
-Ale prosím ťa, rozosmiala som sa.
-Si hrozne naivná.
-Idem, vstala som dusiac sa smiechom. Že naivná! Tak to jej vyšlo!
Sestra šla za mnou.- Mám o teba strach sestrička, kedy sa vrátiš?
-To fakt neviem.
-Nebuď dlho dobre?
-Uhm, prikývla som obúvajúc si topánky.
-Maj sááá, zahulákala som vo dverách.

Na rande som dorazila trochu neskôr. On tam už bol a keď ma zbadal ísť, pobral sa mi oproti.
-Ahoj. Ja som Roman, predstavil sa a podal mi ruku. Nesmelo som pozrela do jeho nádherných hnedých očí.
-Lenka, vyhŕkla som mierne sa červenajúc.
-Tak čo kam ideme? Prejsť sa alebo si niekde sadnúť? spýtal sa.
-Radšej sa prejsť, odvetila som.
-Dobre, tak ma veď, usmial sa.
Pomaly sme kráčali námestím a zaujato sa o čomsi rozprávali, keď som začula dobre známy hlas. Filipov. Bol to chalan, s ktorým som sa spoznala tiež cez zoznamku.
Smrteľne bledá som sa obrátila. Už len ten mi tu chýbal!
-Ahoj, pozdravil ma zvedavo si premerajúc Romana.
-Ďalší nápadník, čo? Zaškeril sa.
Nevedela som čo na to povedať. V hrdle mi totálne vyschlo a ja som len hlúpo naňho zízala.
-A mňa nechceš, keď randíš s iným?
-No....
-Páčiš sa mi, Lenka.
Roman sa pobavene uškŕňal.
V duchu som sa začala modliť, aby Filip odišiel.
-Tak ja pôjdem, princezná a dúfam, že ťa skoro uvidím.
-Ahoj.
-To bol tvoj kamarát? Spýtal sa Roman, keď odišiel.
-Áno, prikývla som červená ako rak.
-A ako dlho sa s ním poznáš?
-Asi dva týždne.
Tŕpla som, aby sa už ďalej nevyzvedal. Našťastie to bola jeho posledná otázka na Filipovu adresu.

Sedeli sme v jednom bare asi dve hodiny a boli by sme tam ostali aj dlhšie, keby mi nezavolal ocino a neprikázal, aby som hneď prišla domov. Odprevadila som Romana na zástavku a ponáhľala sa domov. Je len pol desiatej a ja musím byť ako poslušná dcérka doma. Sotva som vkročila do chodby, začula som babkin škrekľavý hlas:
-To nie je normálne, čo to dievča robí... fláka sa s kade kým.. ešte aby sa neprespala..
Keď ma zbadala stáť vo dverách, otočila sa a pohoršene pokrútila hlavou.
-Práve sme o tebe s otcom hovorili, povedala.
-Počula som.
-Otec vraví, že vraj chodíš každú chvíľu s niekým novým...A ešte cez internet.. Si vôbec normálna? Zhrozene na mňa pozrela.
-Som, odvetila som zadržiavajúc smiech.
-Len sa smej.
-Kedy už len dostaneš rozum.
To bola babkina obľúbená veta a ja som ju z duše nenávidela.
-Asi nikdy.
-Ináč pred hodinou ťa hľadal nejaký blondiak, ozval sa otec.
-A čo si mu povedal?
-Že si išla vonku.
-A nič viac?
-Nie.
- Ty tých chlapcov striedaš častejšie ako ponožky, poznamenala babka.
-Iba spoznávam nových ľudí a na tom nie je nič zlé.
Babka pohoršene nadvihla obočie.- Je nebezpečné nadväzovať známosti cez internet.
V duchu som sa usmiala. Áno nebezpečné , ale aj vzrušujúce, pomyslela som si.

Večer som sa ešte prihlásila na pokec. Bol tam aj Filip a len čo som zakotvila v mojej obľúbenej miestnosti pod hviezdami, hneď mi napísal.
-Ahoj kráska. Ideme zajtra vonku?
-Asi nie, už mám niečo v pláne, načmárala som mu odpoveď.
Pustila som si Phila Collinsa a spievala jeho another day in paradise, keď mi prišla rýchla pošta od Romana.
V mysli som si okamžite vybavila jeho hnedé vlasy a orieškovohnedé oči plné nehy a smiechu... Asi som sa doňho zaľúbila... A pritom nikdy som neverila v lásku na prvý pohľad.
Klikla som na jeho poštu a čítala:
-Ahoj Lenka. Bolo mi s tebou veľmi dobre a dúfam, že aj zajtra spolu niekam pôjdeme. Čo ty na to?
Šialene ťukajúc do klávesnice som mu napísala:
-Áno môžme niekam ísť. Nič iné som si v tej chvíli neželala len byť s ním....
-Išli by sme opekať, ak chceš.
-Jasné, aj tak som už dávno nebola, odpísala som Z diaľky akoby ku mne doliehal jeho milý hlas... Teplý a upokojujúco nežný.. A v mojom srdci sa začalo diať čosi zvláštne... Šeptom som vyslovila tvoje meno a zasmiala sa.
Na druhý deň som vstala ráno o ôsmej. Obliekla som sa nachystala jedlo na opekačku. Už som sa obúvala, keď niekto zazvonil. Kto to len je? Dúfam, že nie Filip. Na moje zdesenie to bol práve on.
-Ahoj, kam ideš? Usmial sa vyceriac svoje krásne biele zuby, na ktoré bol náramne hrdý.
-Vonku.
-A s kým?
-S Romanom.
-To je ten, čo som ho včera s tebou videl?
-Áno, prikývla som.
Kráčali sme spolu ulicou a ja som premýšľala ako sa ho zbaviť.
-A čo keby som išiel s nami?
-Nie, rázne som pokrútila hlavou.
-Chcete mať súkromie, čo? Zaškľabil sa škodoradostne.
-Možno.
-Ináč zbytočne sa nenáhli. S Romanom som si to už vybavil.
-Ako vybavil? Nechápavo som naňho pozrela.
-Stretol som ho na zástavke a povedal mu že, nech na teba nečaká, lebo dnes ideš so mnou.
-Čo? Skríkla som na celú ulicu.
Filip sa uškrnul. –Teraz máme celý deň len pre seba.
-Si hnusný, zvolala som na pokraji plaču a rozbehla sa pre istotu na zástavku. Veď čo ak tam naozaj čaká? Poobzerala som sa, či ho niekde neuvidím, no nebol tam. Filip ma hneď dobehol.- Nebuď smutná, princezná, niečo sa končí a niečo začína, zasmial sa.
-Áno máš pravdu. S tebou to práve dnes končí.
-To myslíš vážne, kráska?
-Áno úplne vážne. A teraz ma nechaj idem domov, povedala som a vytrhla si ruku z jeho dlane. –Počkaj Lenka, zvolal Filip, no ja som si ho nevšímala a ďalej bežala.
Domov som prišla ako mátoha. Sestra si ma skúmavo premerala.
-Čo si už spať? Mala si byť predsa s Romanom, nie?
-To ani, ale Filip mu povedal, že dnes idem s ním.
-Naozaj?
-Uhm.
-A čo budeš teraz robiť?
-Neviem, pokrčila so bezradne plecami.
Vošla som do svojej izby a zvalila sa na posteľ. V rádiu spievala Jana Kirschner moju obľúbenú pesničku: Poďme spolu lietať... Pozri ja už letím. .keď sú dvaja šťastní, nechýba im tretí...
Po asi hodine som vypla rádio a vytiahla si matiku, že si pozriem príklady, čo sme počítali. Vôbec som sa však nedokázala sústrediť. Stále som myslela na Romana.. a premietala si jeho tvár, úsmev, jeho krásne hnedé očí... V mysli som počula jeho hlas, ako sa smeje a rozpráva mi o svojej sestre, o svojich záľubách... Práve som riešila jeden ťažký príklad, keď mi začal ktosi volať. Pozrela som na displej a srdce sa mi rozbúšilo ako šialené. Volal mi Roman.
-Prosím, zdvihla som.
-Ahoj. Dnes si bola s tým Filipom ?
-Nie nebola.
-On vravel, že spolu idete von.
-Klamal.
-Aha. A zajtra čo robíš?
-Zatiaľ nemám nič v pláne.
-Tak nepôjdeme spolu opekať?
-Dobre.
-Fajn už sa na teba teším.
Aj ja, dodala som v duchu.

Sedeli sme pri pukotajúcom ohníku a rozprávali sa o všetkom možnom čo nás napadlo...
-Nezaspievame si niečo? Spýtal sa zrazu Roman.
-A čo?
-Trebárs Janku Kirschner , povedal a začal spievať.
.. Mesiac sedí na strome... niekto klope v mojom sne... Chcem takého ako ty si do mňa celkom opitý si..
Mááám stále ťa mám... pridala som sa aj ja náš spev sa pekne ozýval do nočného ticha...
Keď som prišla domov, sestra už na mňa čakala s ohromujúcou novinkou.
-Bola som na rande, zvolala sotva som zatvorila dvere.
-Čo? Vyvalila som na ňu prekvapene oči.
Ona a rande to vôbec nešlo dokopy. Čo sa teda stalo, že zmenila názor?
-Zavolal ma tvoj kamarát.
-Filip?
-Áno on. Prišiel po teba a opýtal sa, či si doma. Ja som mu povedala, že si išla s Romanom von a on potom navrhol, že či nejdem ja s ním...
-A ty si súhlasila?
-Hej.
-No to je teda novina! Sa nezdáš sestrička!
-A máme sa stretnúť aj zajtra!
-Dávaj si na neho pozor, lebo sa dokáže veľmi rýchlo zaľúbiť.
-Budem neboj, odvetila sestra a obe sme sa bláznivo rozosmiali.

O mesiac sme začali s Romanom chodiť a sestra sa dala dokopy s Filipom. A teraz spolu sedíme všetci štyria u nás doma a smejeme sa, že keby nie internet ani by sme sa nepoznali. A ja som konečne šťastná, že som našla svoju lásku....

 Vymyslený príbeh

6 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu