On

Bolo to jednu teplú júlovú nedeľu. V tej horúčave sme sa rozhodli, že pôjdeme aj
s rodičmi a s tetou na Oravskú priehradu. Ako obyčajne sme zamierili do prístavu. V taký slnečný deň sa prístav len tak hmýril ľuďmi. Stánky s občerstvením nestačili s jedlom Mali sme už vyhladnuté miesto ďalej od pláže, ktorú navštevovalo najviac ľudí. Mne to celkom vyhovovalo aspoň som sa nemusela hanbiť za to že neviem plávať. A okrem toho som si namýšľala, že v plavkách vyzerám hrozne čo aj bola pravda. Slnko pripekalo a najlepším spôsobom ako sa schladiť, bolo hodiť sa do mierne chladnej vody, ktorú ani teplé dni celkom nezohriali. Prestreli sme deku na slnkom ohriaty panel. Potom som si obliekla čierne plávky s bielymi bodkami.

Na schodoch sa objavila partia veselých mladíkov. Nechcela som ísť do vody, kým neodídu. Blondínka v oranžových plávkach sa neďaleko nás opaľovala. Jej manžel, tučný muž s čiernymi vlasmi zatiaľ plával vo vode. Keď sa vytratili nasadila som si potápačské okuliare a išla sa akože potápať. Pozorovala som ostrieže plávajúce pod hladinou, ktoré pri pohybe mojich rúk splašene unikali. Myslela som si, že nájdem aj nejaké mušle no po tých nebolo ani stopy.

Po dvadsiatich minútach potápania som vyliezla z vody a bežala sa ohriať pod uterák. Bola mi zima, triasla som sa a k tomu som cítila ako mi drkocú zuby. Zjedla som keksy, ktoré zahnali môj obrovský vlčí hlad. Vzala som si ešte broskyňu, ktorá vyzerala celkom lákavo. Vzhľad ma však oklamal. Bola tvrdá a ťažko sa žula. Labužnícky som si odhryzla väčší kus broskyne ktorý som nebola schopná naraz požuť. V domnení že nie som ničej pozornosti, som vyvrátila zvyšky nepožutej broskyne na panel. Potom som sa akože sa nič nestalo, rozhliadal orlím zrakom po okolí. Na moje prekvapenie a zdesenie som zachytila pohľad vysokého mladíka v tmavých okuliaroch. Či pozeral práve na mňa sa nedalo jednoznačne usúdiť ale postoj jeho tváre jasne naznačoval, že sa díva smerom ku mne. Radšej som sa tvárila, že sa nič nedeje hoci by som sa najradšej schovala niekam do myšacej diery.

Po chvíli ma zunovalo sedenie na brehu tak som opäť vtiahla do hlbín mora s priam žraločím oduševnením. To sa opakovalo 3- 4 krát, keď do vody vtiahol mladík s blond vlasmi a modrými potápačskými okuliarami. Zhlboka som sa nadýchla a ponorila sa pod hladinu. Neskôr som si sadla na breh a sledovala ako plávaš kraul. Išlo ti to naozaj dobre a občas si sa zakradol až tesne k brehu, kde som sedela.

A tak tu teraz sedím a spomínam na teba. Pokúšam sa vybaviť si tvoju tvár, no veľmi sa mi to nedarí. A so smútkom konštatujem, že už by som ťa asi ani nespoznala. Tvoj obraz mi vybledol v pamäti.

 Denník

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu