Utrela si oči a zahľadela sa na malého čiernovlasého chlapca, ktorý sa s veľkým huňatým psom naháňal po lúke. Občas sa malý Šimonko pýtal na svojho otca a ona mu s nehou v hlase o ňom rozprávala.Neprezradila mu, že ju opustil kvôli inej. To mu povie až bude väčší.
Narodenie malého Šimonka bolo v ich rodine významnou udalosťou. Otec dokonca kvôli nemu prestal piť a všetok svoj voľný čas venoval malému. Casto ho spolu kočíkovali a ked trochu vyrástol, čítaval mu večer rozprávky. Malému Šimonkovi sa vždy tak nadšene rozžiarili očká. Rád počúval svojho starkého. S láskou sa dívala na syna a s bolesťou si uvedomovala o čo všetko Šimon prišiel. Mohi byť teraz spolu. Aké by to bolo krásne, keby bol pri nej.
V ten deň sa Šimon náhodou ocitol v tej istej dedinke, kde bývala ona. Prišiel pozrieť bývalého spolužiaka z vysokej, ktorého už dlho nevidel. Chvíľu mu trvalo, kým sa v dedine zoorientoval, no potom už nemal problém nájsť jeho dom. Zaparkoval auto na kraji cesty a vystúpil von. Vo dvore sa nejakí chlapci hrali s loptou. Boli dvaja, jeden menší čiernovlasý a ten druhý vyšší čiernovlasý. -Ahojte chlapci, pozdravil ich. -Je ocko doma?
-Áno je, odvetil ten menší a ponúkol sa že ho zavolá.
-Ako sa voláš? spýtal sa Šimona.
-Šimon, odvetil pohotovo.
-Aj ja som Šimon, usmial sa.
-Naozaj? Mamička vravela, že aj môj ocko sa tak volal.
-Tvoj ocko? zbystrik pozornosť.
-Áno, ale on s nami nebýva, dodal trochu smutne.
-Prečo? Odišiel od vás?
-Nikdy som ho nevidel, povedal Šimonko a vyhodil loptu do vzduchu.
-A čo o ňom vieš?
-Nič, pokrútil hlavou.- Ani mamička o ňom nič nevie.
Bol si úplne istý, že je to jeho syn. Najradšej by ho bol od radosti vyobjímal, no rozhodol sa, že najprv pôjde za Zuzkou a všetko jej vysvetlí.
Spolužiak bol dá, že ho prišiel navštíviť. Usadil ho do obývačky a ponúkol ho červeným vínom.
-Ako sa ti darí? spýtal sa.
-Celkom fajn, odvetil a odpil si z pohára.
-A už si sa oženil?
-Nie aj ked by už bol načase, povedal a zamyslene pozrel von oknom. Nepoznáš náhodou Zuzku, ktorá má syna v takom veku ako tvoj Mirko?
-Hm.. no jednu poznám. Býva na hornom konci dediny v takom dome porastenom brečtanom. Zije iba s otcom a sama vychováva toho chlapca.
-To bude ona, zvolal nadšene.
-Kto ona?
-No moja bývalá láska. Prepáč, ale už budem musieť ísť.
-Tak skoro? Ved si len teraz prišiel?
-Ešte sa zastavím, povedal vo dverách. Miro len nechápavo krútil hlavou.
Dom našiel poľahky. S tlčúcim srdcom zazvonil a netrpezlivo čakal, kto mu otvorí. Dúfal, že to bude ona. Otvoril mu však jej otec.
-Dobrý deň, pozdravil ho. Otec naňho prekvapene poztrel. Zdal sa mu nejaký povedomý.
-Šimon si to skutočne ty?
-Ano ja, vyhrkol. Otec natešene otvoril náruč a chlapsky ho objal.
-Zuzka sa išla s Šimonom prejsť , povedal.- Tam, ukázal prstom na nedalekú lúku.
-Idem za ňou, povedal a vybehol z dvora. Otec ho s úsmevom pozoroval. Bežal a vietor mu svištal okolo uší. Po chvíli zastal a poobzeral sa okolo. Vzápätí ju zbadal. Kráčala s malým Šimonkom držiac sa za ruky. Pobral sa im oproti.
-Mami to je ten ujo, čo sa so mnou dnes rozprával, zvolal nadšene Šimonko a vytrhol sa jej z ruky. Na jej začudovanie sa rozbehol oproti nemu. Videla ako mu vletel do otvorenej náruče a ako ho zatočil. Zrýchlila krok. Bola zvedavá kto je ten neznámy muž, ktorý si získal jej syna.
Zastala kúsok od nich a ked sa mu lepšie pozrela do tváre, zostala stáť v nemom úžase. Bol to on. Šimon. Jediný muž, ktorého milovala.
-Co tu robíš? spýtala sa prekvapene.
On sa zasmial a postrapatil Šimona po vlasoch.- Vy sa poznáte?
-Áno Šimonko, odvetila a nechápavo sa naňho dívala.
-Mama mi všetko povedala. Vtedy ti klamala, lebo nechcela , aby sme sa dali dokopy. Vieš nepáčilo sa jej, že tvoj otec pije.
-Už nepije. Prestal s tým po Šimonkovom narodení.
-Tak to ma teší, povedal a obrátil sa k synovi. Cupol si k nemu a uprene pozrel do jeho veľkých hnedých očí aké mal on.
-Šimonko ja som ten Šimon o ktorom ti maminka rozprávala...
-Ty si môj ocko?
-Ano tvoj ocko, odvetil.
-A už ostaneš s nam navždy?
Šimon sa usmial. -Asi áno. Ale iba ak si to bude maminka želať.
Malý sa otočil k mame.- Chceš mami, aby s nami ocko ostal, spýtal sa dychtivo očakávajúc odpoved.
-Áno srdiečko, povedala ona so slzami v očiach.
O mesiac mali v miestnom kostolíku svadbu. A o rok pribudol k malému Šimonkovi další braček- Filipko.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
adka279
3. 8.augusta 2009 13:41
jéééj..krásne
Napíš svoj komentár