14.5.2008
Milý denníček!
Som hrozne štastná! Konečne o mňa niekto prejavil záujem! Už som si myslela, že ostanem sama, ked sa zrazu zjavil on. Milý sympatický mladík s dlhými hnedými vlasmi. Je rocker, ale mne to vôbec nevadí. A dokonca hráva v kapele! No nie je to skvelé? Stále sa pri ňom smejem ako bláznivá a on spolu so mnou. Tak nečudo, že potom vyzeráme ako dvaja blázni! Poznáme sa už skoro dva mesiace a dnes mi vyznal lásku! Priznám sa, nečakala som to, no ked vyriekol to osudné ľúbim ťa, takmer som omdlela od štastia. Nikdy ani vo sne som nepredpokladala, že by sa zaľúbil do mňa. Do malej škaredej čiernovlásky, ktorá ničím nezvyčajným neovplýva. Dnes stále počúvam jeho pesničky z kapely a tancujem pritom po izbe. Aj segra si už všimla moju premenu. Vraj ešte nikdy som nemala takú dobrú náladu! Klamárka jedna! Trochu mi závidí, lebo ona nikoho nemá aj ked je o rok staršia. Ja vravím, že láska príde práve vtedy ked ju najmenej čakáme, nie?
16.5.2008
Víkend bol úžasný! V sobotu sme sme s Matúšom boli na Babej hore. Cestou nahor zase chrlil jeden vtip za druhým a ja som mala čo robiť , aby som sa od smiechu nezvalila na zem.V jednom altánku sme si oddýchli a občerstvili sa minerálkou. Potom sme tam chvíľu sedeli v objatí a on mi do ucha šepkal tie sladké slová...Po polhodine sme sa zdvihli a opäť sme pokračovali v ceste. Napokon sme unavení a smädní došli na vrchol..Fúkal vietor a ja som si musela držať šiltovku, aby mi ju neodvialo. Výhľad bol nádherný! Pod nami sa v slnečných lúčoch skvela Oravská priehrada. Vyzerala ako taká obrovská modra škvrna! No úchvatné! Sadli sme si trochu bokom od turistov. Napili sme sa a Matúš mi začal spievať pieseň, ktorú zložil len pre mňa. Od dojatia mi vhrkli do očí slzy.
Tvoje oči vravia ľúbim ťa... a ja som tak štastný, že môžem byť s tebou a držať ťa v náručí...srdce mi spieva o mojej láske k tebe...
V nedeľu lialo ako z vreca, tak sme s Matúškom sedeli u mňa soma v detskej izbe. Hrali sme karty ako zvyčajne faraona a potom sme spolu uvarili puding. Ozdobili sme ho jahôdkami a navzájom sa ním krmili. Ked segra vošla do izby, iba prevrátila očami. Jej pohľad akoby hovoril: Co vám šibe! Dnes sa mi podarilo zložiť tvoj portrét. Najprv som si urobila náčrt ceruzkou a potom som to celé vytieňovala. Výsledok bol ohromný. Maľovanie je moja hobby už od útleho detstva. Aj v škole si občas čmáram po zošitoch. Zvyčajne na dejepise a fyzike. Tie predmety jednoducho nemusím! Tak inžinierka zo mňa asi nebude.-Krásne krešlíš, pochválil ma Matúš. Jeho obraz som si potom zavesil na stenu nad svoju posteľ. Aby som ho mala vždy pred očami. Normálka, nie?
19.5.2008
Ked si zaľúbená, na svet okolo sa pozeráš inými očami. Všetko sa ti zdá super a úžasné...Ziješ iba svojou láskou a celkom zabúdaš na školu a svoje domáce povinnosti. Túžiš byť len s tým, ktorého miluješ.. stále každý deň.. Som na tebe závislý, spievam si. Obaja sme na sebe závislí. Myslím naňho, ked zaspávam, cestou do školy... proste stále a to je závsilosť, nie?
-Počúvaš ma vôbec, opakuje mi mama najmenej piaty krát.- Chod vysypať tie smeti, dobre?
Prikývla som a zmizla vo svojej izbe, v ktorej sa zo steny na mňa usmieva on. Moja láska. O chvíľu mama nahnevane nazrela do izby.- Ten kôš! Co si zabudla!
Ked je človek zaľúbený, realita ako by neexistovala. Zije len so svete, kde je on a ten, ktorého miluje.
22.5.2008
Dnes mám narodeniny! Krásnych sedemnásť rokov! Od rána si stále pospevujem elán.. Má sedemnásť a chôdzu ženy a v očiach otázku, čo láska zmení.Segre uz leziem riadne na nervy.
-Sklapni už konečne! Aj tak spievaš hrozne! Tvárila som sa, že ju nepočujem a nadalej som si spievala. Nenechám si predsa pokaziť dobrú náladu, nie? Po obede po mňa prišiel Matúš. Zablahoželal mi a ako darček mi dal krásneho plyšového medvedíka. Neskôr sme sa vybrali prejsť sa na blízky kopec. Máj je nádherný. Všetko kvitne, v ovzduší sa vznášaju omamé vône a ja ich plnými dúškami nasávam. Milujem máj! A milujem Matúša! Lúka hore na kopci vyzerala ako nejaký žltý koberec z púpav. So smiechom sme sa do nej zvalili a ty si ma nežne pobozkal.
24.5.2008.
Láska, ked som s tebou svet je perfektný! Nikdy lepší nebol, prosím uver mi.. spievala som a maľovala. Nikto nebol doma, tak som nikoho nemusela rušiť svojím hrozným spevom. A čo vlastne maľujem? No ruže, moje obľúbené kvety. Stala sa zo mňa veľká romantička. O štvtej zazvonil Matúš ako sme boli dohodnutí. Aj s kyticou červených ruží. Aj rockeri sú romantickí a ten môj najviac Prišiel tiež s gitarou. Dnes ma nej učil hrať. Asi hodinu sme precvičovali, kým sa mi to podarilo zahrať. Hurá, nie! Ešte že mám takého trpezlivého učiteľa ako Matúš.
26.5.2008
Dnes som sa pohádala so svojou sestrou. A pritom dôvod hádky bol taký malicherný. Jedni obyčané náušnice! A kvôli nim mi v zlosti roztrhala môj portrét Matúša. A to len preto, že som jej ich
odmietla požičať.- Ty Harpagon, skríkla nazúrene a v jednom okamihu bola pri mojej posteli. Zial už som nedokázala tomu zabrániť a môj super obraz, ktorý bol nablízku na to musel doplatiť. A toľko som sa sn ním natrápila! Kým som ho nakreslila a vytieňovala! Chcela som jej dať iné, ale ona bľačala, že sa jej nehodia k zelenému topu. Vraj musí byť cool, ked ide na rande! Požičala by som jej aj tie, len keby som ich nemala práve na sebe. Nemusela kvôli tomu robiť taký cirkus. Ach ako mi len bolo ľúto môjho zničeného diela, ktoré som s láskou maľovala. Segra po svojom výčine radšej rýchlo ušla, lebo sa bála môjho hnevu. Ja som ale vôbec nebola na ňu napálená. Povedala som si, že si namaľujem druhý, ešte krajší. Večer sa mi segra s pokornou tvárou ospravedlnila. Ja som sa len usmiala a odvetila, že to nič. Byť zaľúbeným znamená tiež s láskou odpúšťať... .
30.5.2008
Je koniec! Koniec nášho vzťahu s Matúšom. Zisitla som totiž, že sa so mnou len zahrával.. Išlo mu iba o jedno.. Ach, denníček ani nevieš ako ma to zistenie bolí. Tak hrozne, že sa už asi nikdy nezaľúbim. Cítim sa pod psa. Stále iba revem kvôi takému...Bola som preňho len obyčajný flirt! Nič viac len to! Prečo? Prečo? Prečo? Ostali mi len slzy pre plač po tých dvoch týždňoch, čo som si naivne myslela, že on je ten pravý... moja osudová láska.. Ešte že odhalil svoju pravú tvár.
Tu sa denník končil. Zavrel som ho a zapískal na psa. Bol čas ísť. Slnko už pomaly začalo klesať za obzor. Cestou nazad som premýšľal o tej čiernovláske Lei. Mám jej vrátiť ten denník? Ved ani neviem kde býva? Ale nechať si ho nemôžem, to by bola krádež. Odozdám ho na obecný úrad, rozhodol som sa napokon. Nech vyhlásia v rozhlase, kto stratil denník. Predstavil som si strohý hlas hlásateľku ako to občanom oznamuje. Rozosmialo ma to. Som ja, ale blázon! Hore kopcom kráčala nejaká postava. Zdalo sa mi ako by niečo hľadala v tráve. Co ak je to tá Lea? . Uškrnul som sa. Ak je to ona, tak sa s ňou musím zoznámiť. Za každú cenu, povedal som si. Zastal som a čakal, až kým nedošla ku mne.
-Ahoj, pozdravila ma.-Nevidel si tu náhou takú knihu..Vtom sa zháčila, ked mi ho zbadala v rukách.- To je on, zvýskla.-Daj mi ho!
-Prepáč, usmial som sa podal jej ho.
-Ty si si ho čítal? premerala si ma ostražito.
-No ano, odvetil som. Nemohol som predsa klamať.
-Cudzie denníky sa nepatrí čítaťm, povedala nahnevane a zvrtla sa na odchod. Utekala dolu kopcom, no ja som ju dobehol.
-Počkaj.
S pochmúrnou tvárou sa na mňa pozrela.- Co je?
-Rád by som sa ťa spoznal. Vieš tiež rád maľujem a viem hrať aj na gitare.
-Na gitare? rozžiarili sa jej oči.
-Ano, môžem ťa učiť, ak chceš? šibalsky sa usmial.
-No neviem, odvetila v rozpakoch.
Pozrel som do jej očí orámovaných hnedými mihalicami. Zdvihla zrak a placho sa na mňa usmiala.
Po troch mesiacoch od nášho zoznámenia sme sa dali dokopy. Najskôr som ju však musel presvedčiť, že mi nejde leno sex. Láska tá je o niečom inom... o porozumení dvoch duší, o súzvuku myslí, o spriaznenosti... Casto sme chodili na kopec, kde sme sa prvý raz stretli. Lea už vedela celkom slušne hrať na gitare, lebo som ju trpezlivo učil každý deň. Najradšej hráva pomalé romantické skladby.. ako aj ja.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
evankolet
26. 9.sept. 2009 16:21
pekne...tiez mam rada maj, ruze a gitarku mam tiez ....pekny pribeh
Napíš svoj komentár