Ak slnko zapadne.... raz musí prísť aj jeho východ 13.

„Sme kamaráti,“ vzala som tašky a šla ich dať do špinavého pradla na vypratie.
„Sestrička potrebujeme aby si sa snažila, nie, že ja ti musím vytvárať príležitosti stretnúť sa s ním,“ nasledovala ma ako zvonček.
„Skús sa ho spýtať. Určite ti povie, že sme kamaráti. Aspoň mu konečne vrátim osušku.“
„Osušku?“ oprela sa o zárubňu kúpeľne.
„Áno,“ zatvorila som kôš,“ prečo?“
„Počkaj... osušku Mikea?“
„Áno. Pustíš ma cez dvere?“
„Nie. Niečo mi vysvetlíš. Odkiaľ máš tu osušku?“
„Fajn ako chceš. Mám ju ešte odvtedy čo mi pomohol v sprche.“
„Kde je?“ usmiala sa.
„V mojej izbe.“
Rozbehla sa tam. Prevrátila som očami a nasledovala ju do mojej izby.
„Čo je?“ nechápala som.
„Kde ju máš?“ obzerala sa. Vzala som osušku z poličky a podala jej ju. Ovoňala ju.
„Vypratá.“
„Asi mu nevrátim nevypratú,“ nerozumela som jej.
Chvíľu na ňu pozerala a potom sa usmiala: „podaj mi tvoju voňavku.“
„Načo?“
„Daj mi ju. Takú ktorú najčastejšie používaš.“
Nakoniec som urobila čo chcela. Rozprestrela osušku na posteľ a nastriekala nad ňu moju voňavku. Potom ju znovu zložila.
„A to bolo na čo dobré?“ spýtala som sa.
„Na to, aby cítil tvoju vôňu a aby si ju podvedome zafixoval.“
„Preskočilo ti.“
„Nen nebuď negativistická. Radšej sa priprav kým príde.“
„Aká je tvoja predstava o pripravenosti na učenie? Pozri Kat... je to môj kamarát. Píšeme si. Budeme sa od pondelka vidieť v škole. Mám ho rada. No rozhodne ho nebudem baliť ako nejaká Diana.“
„Len... by to bola škoda...“
Pokývala som hlavou, zišla do kuchyne vziať vodu, niečo pod zub a potom nasledovne pripravila v izbe papiere, perá a zošity. Keď som zapla hudbu, niekto zazvonil. Zbehla som dole k vchodovým dverám kde sa už bozkávali Kat a Andreas.
„To si ty? Inak ahoj,“ povedala som jemne sklamane.
„Ahoj. Koho si čakala? Máš azda rande?“ spýtal sa ma medzi bozkami s Kat.
„Nie. Mám tu doučovanie.“
„Koho dou...,“zastal keď na mňa pozrel,“ ....čuješ?“
„Mám to brať ako kompliment?“ usmiala som sa.
„Vyzeráš lepšie. Vážne.“
„Ďakujem,“ usmiala som sa,“ aj sa tak cítim.“
Znovu niekto zazvonil tak som otvorila. Tento krát to už bol Mike.
„Ahoj. Poď ďalej,“ pustila som ho. Vošiel a uvidel sa s Andreasom.
„Vy sa idete učiť?“ spýtal sa Andreas.
„Vzorce na biolu,“ vysvetlil Mike.
„Super,“ usmial sa Andreas,“ to treba aj mne.“
„Zabudni,“ napodobnila jeho úsmev Kat.
„Čo?“
„Ty sa s nimi učiť nebudeš,“ vysvetlila mu.
„Mne to nebude vadiť,“ súhlasila som. Kat ma prv prebodla pohľadom a potom buchla do Andreasa.
„Pekne krásne budeš so mnou. Inak dnes nijaké bozky.“
Rozmýšľal a po chvíli sa usmial: „veľa šťastia v učení.“
S Mikeom sme sa rozosmiali a viedla som ho do svojej izby. Otvorila som a pustila ho.
„Už si tu bol,“ povedala som akoby mimochodom.
„Áno. Nezmenilo sa to tu. Ani hudba,“ usmial sa.
„To máš pravdu,“ hrali mi akurát Evanescence- Hello.
„Tak... ako začneme?“ spýtal sa. Začiatok bol trápny. Veľmi. Cítila som sa divne. V rozpakoch.
„Uvoľnila som stôl. Ale môžeme sa učiť aj na posteli.“
„Mám toho veľa,“ ukázal tašku cez rameno,“ môže byť posteľ.“
Prikývla som a naliala vodu do pohárov ktoré boli na nočnom stolíku. Mike zatiaľ vybral učebnicu a poznámky ktoré mal zo školy a rozložil ich na posteľ. Sadla som si k nemu a pozerala čo preberali.
„Aha... to je ľahké. Pozri,“ vzala som papier, podložku a s farebnými perami vysvetľovala reakcie. Od úplných základov. Počúval ma a pozeral čo píšem.

Kat:

„Takže bozky budú?“ usmial sa na mňa v dolnej obývačke Andreas.
„Áno. Počúvaj ty si presne taký nechápavý ako Nena.“
„V čom?“ bol šokovaný.
„Mike a Nena.“
Stále sa tváril akoby som hovorila, že dva a dva sú tri.
„Chcela som aby boli osamote.“
„Dôvod?“
„Aby sa do nej zaľúbil?“
„Čo?“ rozosmial sa,“ Nena čaká, že sa do nej zaľúbi?“
„Prestaň,“ buchla som ho do ramena, „ ona hovorí, že sú len kamaráti, ale oni sú pre seba stvorení.“
„Kat priznávam, že Nenina zmena je fajn, som rád, že sa cíti lepšie, lenže lásku si nevynútiš.“
„Ja ju nevnucujem. Majú sa radi.“
„Áno... ale môj názor je ten, že tomu nechaj prirodzený priebeh. Inak by sa mohla Nena sklamať.“
Smutne som sa oprela a pozrela mimo.
„Kat čo je?“ prisadol si bližšie.
„Chcem aby sa zaľúbila a aby jej lásku niekto opätoval. Nena si to zaslúži.“
„Nena si niekoho nájde. Možno to vážne bude Mike ale nevnucuj im to.“
Prekrížila som si ruky a vyšli mi slzy.
„Láska,“ pritiahol si ma a vzal do náručia,“ neplač. Hovor čo ťa trápi?“
„Nena sa úplne zmenila a myslím, že za to môže Mike. A ja nechcem aby viac trpela.“
„Všetko sa napraví. A Nena sa bude mať tak dobre ako my,“ pohladil ma po tvári a bozkal ma.
„Snáď,“ povzdychla som si.
„No tak... nebuď smutná. Mám ťa rozveseliť?“ dal ma ľahnúť.
„Skús to,“ na oko som smútila ale chcelo sa mi usmievať.
„Ako? Takto?“ bozkal ma na krk.
„Áno,“ pošepkala som a roztiahla nohy. Kľakol si nado mňa a rukou zašiel pod tričko. Pritiahla si ho a užívala si jeho dotyky.
„Ehm ehm,“ započuli sme od dverí. Andreas zdvihol pohľad a hneď si pohotovo sadol. Tiež som sa pozrela k dverám a opravila si tričko.
„Ahoj mami...“
„Dobrý deň,“ rozpačito pozdravil Andreas.
„Po prvé dobrý večer ak ste si nevšimli a po ďalšie čo sa tu deje?“
„No... rozprávali sme sa.“
„Videla som, že ste používali jazyky ale slová som nepočula. Kat, myslím, že práve pre toto sme vám hore urobili obývačku. Inak by som musela vziať Dávidovu pištoľ a zastreliť ANdreasa.“
„Mami!“ napomenula som ju,“ a hore je Nena s Mikeom.“
„Prosím?“ šokovane na mňa vyvalila oči.
„Učia sa. Mami pokoj. S Andreasom sme nič viac nechceli robiť. Naozaj.“
„Prisahám, že Kat by som nikdy neublížil. Ľúbim ju,“
„Tak dobre,“ povzdychla si,“ kúpila som pizzu. Poďte sa najesť.“
Keď odišla videla som na Andreasovi ako si vydýchol. Uškrnula som sa, pobozkala ho a utekala do kuchyne po pizzu.

Nena:

„Ďakujem. Konečne tomu chápem,“ zbieral Mike svoje veci. Ako bol ohnutý, obzerala som si jeho zadok. Áno, zmenila som sa. V dobrom slova zmysle. A aj som sa lepšie cítila.
„Nemáš za čo. Aj nabudúce.“
„Chcem sa ti odvďačiť,“ zatvoril tašku a otočil sa ku mne.
„To nemusíš.“
„Musím.“
„Mike...“
„Nech sa páči,“ podal mi obálku.
Otvorila som ju a našla tam lístok na hokej. Zajtra.
„Waw. Ešte nikdy som nebola na hokeji. Ale... s kým tam pôjdem? Ty hráš.“
„S Kat. Má lístok od Andreasa.“

 Blog

9 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu