Ak slnko zapadne.... raz musí prísť aj jeho východ 16.

„“Vtipné“. Čo tu robíš? Ideš na pizzu?“ prekrížila si ruky.
„Áno. Mohla by si vypadnúť? Rozprávam sa s Nen.“
„Nen?“ pozrela na mňa.
„Predstav si,“ tiež som si prekrížila ruky.
Podišla bližšie a pozerala mi do očí. Potom na Mikea: „ty ju voláš Nen?“
„Predstav si,“ s úsmevom zopakoval po mne, chytil ma za ruku a šli sme ďalej. Nemusela som sa ani otočiť a vedela som, že sa za nami obzerala. Keď sme zašli za roh, popri chôdzi som pozrela na naše spojené ruky. Stále ma nepustil.
„Ďakujem, že si sa ma opäť zastal,“ prerušila som ticho. Akoby si uvedomil čo robí a pustil mi ruku. Zastal.
„Nemáš za čo,“ akoby sa nič nestalo. No videla som na ňom, že je trošku vykoľajený.
„No...ideme do tej pizzerky?“
„Už sme pomaly tam.“
Trošku ma sklamalo, že po tom prerušení Dianou sme sa k predchádzajúcej téme vôbec nevrátili. Sadli sme si k stolu, objednali a zistila som, že zrejme sem chodí veľa deciek z našej školy, pretože som videla veľa báb z G, chalanov z H a aj pár z A.

Kat:

Sladko sme sa bozkávali a držal ma za boky. Potom zišiel rukou na zadok. Usmiala som sa a trochu odtiahla.
„Nemali by sme ísť za Mikeom a Nenou?“ opýtala som sa.
„Ešte chvíľku bez nás vydržia. Chcem sa s tebou o niečom porozprávať,“ zatváril sa vážne.
„O čom?“ pustila som ho,“ chceš sa rozísť? Podviedol si ma?“
„Čo? Nie. Nikdy by som ťa nepodviedol.“
„A ten rozchod?“
„Zlatko,“ zdvihol ruku a pohladil ma po tvári,“ ľúbim ťa. Nechcem sa rozísť. Ide o vianočný ples.“
„Ach tak,“ vystrašená tvár sa mi zmenila na úsmev,“ priznám sa, že o tom uvažujem od pondelka kedy vyvesili tie letáky.“
„Preto sa ťa pýtam Katarína Orntová, pôjdeš so mnou na školský vianočný ples?“
„Áno!“ odpovedala som raketovou rýchlosťou a objala ho,“ tak sa teším.“
„Aj ja. Zabavíme sa.“
Ešte desať minút sme sa bozkávali, objímali až sme sa konečne rozhodli pridať sa k Mikeovi a Nene.

Pondelok:

Hľadela som na seba v zrkadle a mala dobrý pocit. Oblečenú som mala červenú blúzku, čiernu vestu, červenú sukňu nad kolená a čierne silonky, keďže bol chladný December. Vlasy som si prečesala, dala si čelenku čiernej farby a všetko zakončila čiernymi linkami okolo očí. Vložila som laptop do tašky a zbehla dole do kuchyne.
„Fíha,“ okomentovala mama a podala mi obložený chlieb,“ dnes si sa vyšvihla.“
„Ďakujem. Aj sa tak cítim,“ usmiala som sa,“ Kat už šla s Andreasom?“
„Áno. Nena môžem sa s tebou o niečom porozprávať?“ prisadla si oproti.
„Jasné,“ začala som jesť.
„Si si istá, že chceš ostať na tej škole?“
„Áno. S Dianou sa uvidím maximálne na chodbe. Prežijem to.“
„Keby ti niečo spravili, odídeš a nájdeme inú školu.“
„Dobre mami,“ dojedla som,“ nemusíš sa báť. Zvládnem to,“ dala som jej pusu a utekala do školy.
Keďže som odmietla mať biolu so 4.G, celý rozvrh sa mi pomenil. Biolu, Chémiu som mala s inými študentmi a taktiež aj geografiu. No to čo som nečakala bolo, že okrem rozvrhu sa zmenila aj iná vec. Obzerali sa za mnou. Podvedome som si držala dlhé rukávy a našla učebňu bioly. Keď som otvorila dvere a chcela vojsť, zarazene som skamenela. V triede boli len chalani. Vrátila som sa a pozrela na dvere učebne kde bol rozpis. 4.H a 4.A?! Stiahlo mi žalúdok.
„Ahoj,“ započula som hlas za mnou. Otočila som sa.
„Ahoj,“ pozdravila som Mikea.
„Vitaj v škole. Akú máš hodinu?“
„Biolu. S vami.“
„V tom prípade,“ otvoril dvere,“ nech sa páči spolužiačka.“
Áno.... naozaj som bola jediná baba v celej triede. Sadla som si úplne dozadu a Mike s Andreasom sedeli predo mnou. Kým prišla vyučujúca profesorka tak sme sa rozprávali.
„Počula som, že Danková, je v pohode.“
„Je to stará panna, ktorá si komplexy vybíja na nás,“ odpovedal bez servítky pred ústami Andreas.
„Nemôže byť taká hrozná,“ neverila som.
„Ale je,“ prikývol Mike,“ to ona nám vybavila labaky keď sa dozvedela, že s Andreasom maturujeme. Inak nám ževraj nedá povolenie.“
Ich to zrejme hnevalo, ale mňa to, že chodievali na labaky tešilo. S Mikeom som sa pri nich skamarátila. A vyhovovalo mi to.
Keď sa objavila pani profesorka, priznávam. Chalani mali pravdu. Bola otrasná. Respektíve k nim bola otrasná. Mala poznámky typu- šport nie je všetko. Okrem svalov treba trénovať aj mozog a pod. Dávala nám otázky z opakovania, volala napísať reakcie na tabuľu a zrejme jej robilo dobre, keď mohla okomentovať chyby. Keď videla, že ja to viem, moje prihlásenie na odpoveď aby neznemožňovala chalanov ignorovala. Našťastie v polke hodiny sme začali prebrať ďalšie reakcie a vysvetľovala ešte raz ako sa tvoria (pre tých, ktorých iq nedosahuje aspoň priemer podľa jej slov) keď ma niečo zaujalo. Prihlásila som sa.
„Áno slečna Orntová?“ zastala vo výučbe s umelým núteným úsmevom.
„Máte tam chybu.“
Všetci prestali písať a obzreli sa za mnou dozadu.
„Prosím?“
„Máte tam chybu.“
„Nie nemám.“
Postavila som sa, vzala kriedu a zmazala čísla. Potom som ich opravila.
„Vy si zo mňa robíte dobrý deň?!“ skríkla na mňa.
„Nie. Len som nechcela aby si to opísali zle.“
Položila kriedu, vzala si učebnice a odišla s tresnutím dverí. Chalani chvíľu onemene hľadeli a potom začali tlieskať a pískať.

 Blog

10 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu