„Môžeš. Ale ak to nechceš zadarmo, tak mi urob jednu láskavosť.“
„Akú?“
„Poď so mnou na ples,“ povedal otvorene bez ťažkostí.
„To nejde. Ale ďakujem,“ vrátila som mu krabicu a snažila sa odkorčuľovať k mantinelu. Keďže mi to stále robilo problémy, hneď bol pri mne.
„Prečo? Povedala si, že by si šla, kebyže nemáš jazvy. Tie sa dajú zakryť rukavicami.“
„Ja viem. Lenže...“
„Nijaké lenže,“ skočil mi do reči,“ 23.12 prídem po teba. Je mi jedno či budeš pripravená. Pôjdeš so mnou.“
„Naozaj?“ to ma zaujalo,“ prinútiš ma?“
„Tomu ver,“ žmurkol na mňa, zišiel z ľadu a prezúval sa do topánok.
Pokrútila som hlavou a pridala som sa k nemu.
Domov ma odviezol niečo pred jedenástou.
„Ďakujem za odvoz,“ povedala som ešte v aute.
„Nemáš za čo. A ešte stále si mi neodpovedala či pôjdeš na ten ples.“
„Dám ti vedieť,“ sľúbila som a vystúpila. Odomkla som si vchod a utekala hore na povalu ku Kat. Rýchlo som jej búchala na dvere.
„Čo je? Horí?“ otvorila.
„Áno. Si sama?“
„Áno. Zaspávala som. Musíme to riešiť teraz?“
„Áno,“ podala som jej krabicu. Pretrela si oči a otvorila ju. Potom nechápavo vrátila pohľad na mňa.
„Čo s tým?“
„Dostala som darček. Od Mikea.“
Vyvalila oči a vybrala rukavice: „toto?! Waw....“
„Pozval ma na ples. A neviem čo robiť.“
Chvíľu len ohromene hľadela na krásne rukavice a potom ma pustila do izby.
„Sadni si, hovor a preháňaj,“ jednu si navliekla. Na ruke vyzerali ešte krajšie. Vyrozprávala som jej všetko do najmenších detailov.
„Takže zajtra ideme vybrať šaty?“ sadla si ku mne.
„Už nemám výhovorku. Teda... racionálnu výhovorku.“
„O koľko sa stavíš, že ťa na plese pobozká?“ odložila rukavice.
„To sa môžeme staviť o čo chceš. Aj tak nepobozká. Dvadsiateho tretieho je ples a pozval ma devätnásteho. Dáva si dosť na čas.“
„Podľa mňa o chvíľu budete pár.“
Na druhý deň:
„Nič sa mi nepáči,“ prehrabávala som sa v požičovni medzi šatami.
„Lenže toto je posledná požičovňa. Ďalšia tu už nie je,“ zúfalo ma pozorovala Kat.
„Nemôžem za to. Tebe sa hľadalo ľahko. Si vysoká, chudá, máš miery modelky. Ja? Som nízka a tučná.“
Postavila sa: „vieš čo? Mám toho po krk. Ideme do obchodov a na požičovne sa vysereme.“
„Ty nadávaš? Pri nákupoch? Vážne ti idem na nervy,“ zabávala som sa.
„Ešte slovo a hľadáš si šaty sama.“
Vrátili sme sa podvečer. Vyniesli sme všetky veci do mojej izby, našla som v taške kravatu a vybrala sa k Mikeovi. Prebehla som cez cestu na druhú stranu a zazvonila. Chvíľu som počkala a otvoril.
„Ahoj,“ usmial sa.
„Ahoj. Mám pre teba niečo,“ podala som mu kravatu.
Obzrel si ju: „dik. To znamená, že... máš vínové šaty na ples?“
„No....,“ tvárila som sa dôležito,“ ...asi áno. Mám ich kúpené.“
„Takže súhlasíš,“ ešte viac sa usmial.
„Prehovoril si ma,“ priznala som.
„To som rád. Mimochodom,“ oprel sa o dvere,“ vieš tancovať valčík?“
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
1dada5
6. 2.febuára 2013 19:30
málo ale super
Napíš svoj komentár