„Nebudem ťa zdržiavať. Aj tak už pôjdem.“
„To bol len Andreas. Dnes sme mali u neho pozerať včerajší zápas Philadelphia proti Tampa Bay,“ vysvetlil.
„Veď skončil sa výhr...“
„Stop!“ zastavil ma,“ nechcem to vedieť kým si to sám nepozriem.“
Usmiala som sa: „vy si nočné zápasy nahrávate a potom ich pozeráte?“
„Po trojfázových tréningoch akosi na vstávanie o tretej ráno náladu nemám.“
„Ja som si ráno pozrela na nete zostrih gólov. Odkiaľ to nahrávaš? Tiež sa mi nechce vstávať.“
„Chceš ho vidieť?“
„Samozrejme,“ zatvárila som sa akoby sa ma pýtal koľko je dva a dva.
„Dobre. Tak si ho pozrieme,“ napísal si rýchlo sms, zasadli sme v obývačke pred plazmu a pustil zápas. Komentovali sme spolu každý zákrok, jedli sme pukance a popíjali vodu.
„Dnes im to ide na riť,“ skonštatovala som.
„To hovorí tá čo sa ešte len včera prvýkrát korčuľovala?“ nadvihol obočie.
„To nie je fér,“ hodila som do neho pukanec,“ náhodou na kolieskových viem. Na ľade to je ťažšie.“
„Ty si do mňa hodila pukanec?“
„Možno,“ tvárila som sa dôležito. Vzal jeden a tiež ho do mňa hodil. Začali sme sa doťahovať a hádzali sme ich po sebe. Trvalo to pár minút kým som nesedela na ňom a držala som mu ruky.
„A teraz čo? Vzdávaš sa?“ usmiala som sa.
„No... ja by som navrhoval niečo iné,“ hľadel na mňa a hrudník sa mu dvíhal hore, dole.
„A čo také?“ niekto by čakal, že som tu vetu vyslovila ja, no nie. Omyl. Hlas sa ozval od dverí. Obidvaja sme tam zo zeme pozreli. Pohotovo som sa z Mikea postavila.
„Mami čo tu robíš?“ tiež sa postavil,“ nemala si prísť zajtra?“
„“Prepáč“ že som zmenila olány,“ odpovedala mu a obzrela si ma. Čo nebolo dva krát príjemne.
„Ja som Nena,“ predstavila som sa a nastavila ruku,“ Mikeova spolužiačka. Zároveň bývam oproti.“
„Mikova mama,“ neunúvala sa podať mi svoju. Tak som stiahla.
„Pôjdem. Uvidíme sa v pondelok v škole,“ povedala som Mikeovi,“ maj sa, dovidenia,“ odišla som čo najrýchlejšie. Bolo vidno, že nebola nadšená mojou prítomnosťou vedľa Mikea.
Mike:
Vypol som zápas a pozbieral popcorn.
„Takže Diana mala pravdu?“ prekrížila si ruky mama.
Neveriacky som sa na ňu otočil: „dobre počujem? Ona ti žaluje?“
„Nie. Stretla som sa s ňou kvôli práci s jej mamou.“
„“Samozrejme“,“ neveril som.
„Myslím, že by sme sa mali porozprávať,“ sadla si do kresla.
„O čom? Ja nevidím dôvod,“ kráčal som preč.
„Mohol by si sa láskavo vrátiť a správať sa konečne dospelo?“
Položil som misku s pukancami do kuchyne a vrátil sa k mame: „počúvam.“
„Neuvedomuješ si čo pre teba Diana predstavuje?“
„Odpovedal by som ti ale skončilo by sa to hádkou.“
V kresle sa vyrovnala: „ja nežartujem.“
„Ani ja. Je to egoistická mrcha. Nepoznáš jej pravú tvár.“
„Viem, že je z veľmi dobrej rodiny. K tomu ťa ľúbi.“
Rozosmial som sa: „mami odkedy sú definíciou dobrej rodiny a lásky nuly na zlatej kreditke od rodičov?“
„Urážaš ma? Dokonca som sa dopočula, že ešte stále nemá partnera na ples.“
„Ja mám.“
„Takže si ju pozval?“ rozžiarila sa v úsmev.
„Ak myslíš Nenu, tak áno.“
Úsmev jej zamrzol: „prosím? Robíš si srandu.“
„Hovoril som, že ak sa začneme rozprávať, skončí sa to hádkou. Tak radšej idem hore,“ ukončil som „rozhovor“ a odišiel.
Nena:
Posledný deň v škole pred Vianocami a pred zajtrajším vianočným plesom. Celá škola žila len tým. O ničom inom sa nehovorilo, len kto bude s kým, kto bude mať aké šaty a podobne. Vošla som do triedy bioly a pozdravila všetkých chalanov. Odzdravili a napriek všetkému pohľad som venovala Mikeovi. Usmial sa a ja tiež. Sadla som si začala listovať v poznámkach.
„Aký si mala víkend?“ otočil sa ku mne Mike.
„No....ušiel. Akurát som skoro zabila Kat. Skúšala si všelijaké účesy na ples. Musela som jej pomáhať. Čo ty?“
„Ja som problémy s účesmi nemal,“ z jeho poznámky som sa rozosmiala,“ inak som mal tréningy a posilku.“
„Dúfam, že tá sobota s mamou... nejak si jej to vysvetlil?“
„Samozrejme. Netráp sa tým.“
Prišla Danková a tak sa otočil dopredu a dávali sme pozor.
Mike:
„Čo sa stalo cez víkend?“ potichu sa ma spýtal Andreas.
„Nič zvláštne,“ nalistoval som stranu v učebnici.
„Očividne niečo áno.“
„Mama vošla vo chvíli keď na mne sedela Nena.“
„Počkať... ako sedela?“
„Normálne,“ napísal som nadpis,“ rozkročmo keď som ležal.“
„Ehm...čo?!“
Pozrel som na neho: „teraz sa necítiš ako baba?“
„“Vtipné“. Takže si to robil s Nenou?“
„Čo si to o mne myslíš?“
„No..... je to logické keďže s Dianou ste spávali každý deň a teraz už pár mesiacov nič...“
„Si nechutný. Daj sa liečiť,“ sústreďoval som sa radšej na vyučovanie. Zrejme pochopil, že nemám náladu niečo mu vysvetľovať lebo viac sa nepýtal. Prebrali sme triedenie živočíchov, keď tesne pred zvonením Danková vytiahla papiere.
„Mám tu opravené písomky,“ postavila sa pred nás,“ myslela som si, že zaplačem ako zakaždým, no... musím uznať, že som lepšia učiteľka ako som si myslela.“
Podala písomky Kristiánovi a rozdával. Najhoršia bola trojka.
„Ja mám jedna,“ usmieval som sa.
„Gratulujem,“ nahla sa k nám Nena.
„To vďaka tebe,“ hrdo som ju objal. Stisla ma ešte viac a objímali sme sa nad lavicou až kým nezazvonil zvonček. Odtiahli sme sa.
„Nemáš za čo,“ upravila si sveter.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
hereiam
8. 2.febuára 2013 10:15
joj, mať takú mamu, tak neviem...
Napíš svoj komentár