„Diana prestaň! Chcela si sa rozprávať no nie?“
„Neklam sám seba. Chceš ma. Vkuse si na mňa pozeral. Vzrušovalo ťa to? Posilka je prázdna. Môžeme sa tam zamknúť.“
„Zabudni a pusť ma lebo ťa udriem. A myslím to vážne. Aj keď si dievča.“
Rozosmiala sa: „minulý rok ti sex na plese problém nerobil.“
„Minulý rok som bol iný človek. Veľa som zažil a veľa sa zmenilo.“
„Vážne?! A čo také si zažil?! Výlety o desiatej večer na štadión?! Mňa si na štadión nikdy nevzal!“
„Vieš prečo? Lebo ty si chcela aby som ťa vzal len na tri miesta. Verejnosť, moja izba, tvoja izba.“
Dala mu facku. Chytila som si od prekvapenia ústa.
„Fajn. Urobilo ti to dobre? Uľavilo sa ti? Takže môžem odísť.“
„Nikam nepôjdeš! Ako môžeš na nej takto lipnúť?!“
„Lebo to je najlepšie dievča aké som stretol. A ty buď rada, že ťa za to video nezažalovala. Mohla to pokojne urobiť. A keby odišla zo školy a odsťahovala sa, prisahám, že by som ťa zničil. A ak si chceš vyjasňovať nejaké veci, vysvetlíš mi prečo si taká zakomplexovaná krava, že žaluješ mojej mame?“
„Je to v tvojom záujme. Sme pre seba stvorení. To, že si to nedokážeš aktuálne uvedomiť pre pobláznenie malou ku*vičkou, aj keď nechápem ako môžeš do takej škraty zasúvať, je vec druhá. Asi je fakt dobrá v posteli keď rozťahuje nohy hokejistom a futbalistom jedná radosť.“
Počula som ďalšiu facku. Až mi stiahlo žalúdok.
„Varoval som ťa. Na Nenu si hubu otvárať nebudeš. Ak sa dopočujem, že o nej toto šíriš, neostane to len pri facke. Rozumela si ma? A vieš prečo som na teba tak pozeral pri tancovaní? Pretože som hľadal dôvod prečo som s tebou strácal dva a pol roka. Nenašiel som ani jeden. Inak do tej posilky môžeš zavolať Denisa. Už na parkete sa mu prebúdzal rozkrok.“
„Ako môžeš toto povedať? Boli to roky lásky. A u mňa to trvá stále.“
Rozosmial sa: „áno. Ľúbiš. Lenže iba seba. A krásnu predstavu o dokonalom zazobanom priateľovi. Ale to sa ti nesplní. Aspoň nie so mnou.“
„Naozaj ťa ľúbim. Prisahám. Neverím, že ku mne nič necítiš.“
„Potrebuješ aby som ti to povedal po lopate? Fajn. Ľúbim Nenu! Tak nám konečne daj pokoj.“
Nevedela som čo robiť. Netušila som pomenovať vlastné pocity. Či som viac v šoku či šťastná. Stála som tam ako stĺp a spamätala sa, až keď do mňa za rohom skoro vrazil Mike.
„Ehm... ja... šla som trošku na čerstvý vzduch,“ snažila som sa vyhovoriť.
„Aha,“ bol prekvapený,“ dobrý nápad. Prejdeme sa?“
Prikývla som a vybrali sme si po kabáty. Potom sme šli cez východ vonku. Diana tam už nebola. Vonku sa krásne husto rozsnežilo a hľadela som na tmavú oblohu s hviezdami a snehom. Ocitli sme sa až na ihrisku. Prechádzali sme sa po zasneženom chodníku a začínalo mi byť trošku zima na nohy. Ale vnútri som mala toľko pocitov, že som to ledva vnímala.
„Nič nehovoríš, takže si počula môj rozhovor s Dianou.“
„Priznávam,“ odhodlala som sa.
„Odkedy si počúvala?“
„Od... tak dobre... od toho bozku.“
„Čiže celé,“ hľadel na zem.
„Áno,“ zastavila som ho a postavila sa pred neho,“ vieš vždy ti hovorím, že ďakujem, ale teraz to nespravím.“
„Aha,“ zatváril sa ešte viac sklamane,“ ty sa hneváš pre ten bozk? Ja som nechc...“
„Stoj,“ dala som mu prst na pery,“ nebudem hovoriť ale... niečo spravím,“ nahla som sa k nemu a začala ho bozkávať. Keď sme prestali, ostal na mňa nemo hľadieť.
„Takže... bolo by vhodné aby si niečo povedal. Bol to môj prvý bozk a ak sa t....“
„Stoj,“ položil mi prst na pery,“ nebudem hovoriť ale... niečo spravím,“ teraz ma začal bozkávať on. Chytil ma popri tom za pás, pritiahol si ma, pohladil ma druhou po tvári. Ja som ho objala okolo ramien. Keď sme prestali, oprel si čelo o moje a usmievali sme sa.
„Nen ľúbim ťa.“
„Aj ja teba,“ priznala som a silno ho objala.
Držal ma a hladil po chrbte. Vtedy sa vo mne akoby všetko uvoľnilo a rozplakala som sa.
„Nen,“ zdvihol mi pohľad na seba,“ prečo plačeš? Nechcem ťa už nikdy viac vidieť plakať. Jedine od šťastia. Ale toto nevyzerá na šťastný plač.“
„Ide o to čo o mne povedala. S nikým som nespala.“
„Ja viem a aj ona to vie. Len žiarli. Nedokáže zniesť, že sa jej všetci otočili chrbtom. A nechcem aby si plakala. Pamätaj si, že za každú ďalšiu slzu ktorú kvôli nej vyroníš sa mi bude zodpovedať. Dobre? Tak už pokojne,“ pritiahol si ma na hruď a oprela som sa. Hladil ma po vlasoch a pomaly som sa upokojila. Utrela som si slzy.
„Ďakujem.“
„Nemáš za čo,“ vytiahol vreckovku a opatrne mi osušil oči,“ a je to. Odteraz sa budeš len smiať. Sľubuješ?“
„Pokiaľ budeš so mnou,“ pošepkala som.
„Budem,“ znovu ma bozkával.
Bola som ako v siedmom nebi. Všetky moje sny a predstavy s Mikeom boli nič oproti tomu čo sa v skutočnosti vo mne dialo. Srdce mi šlo zinfarktovať, ledva som dýchala a napriek tomu som sa usmievala a užívala si jeho sladké pery.
„Nepôjdeme dnu?“ spýtal sa,“ musí ti byť v tých lodičkách riadna zima.“
„Trošku.“
„Roztočíme to,“ usmial sa a ponáhľali sme sa za hustého sneženia späť do telocvične. Vyzliekli sme sa z kabátov a ruka v ruke vošli k ostatným. Nevšímali si nás a to nám vyhovovalo. Tvárili sme sa akoby nič, tancovali a vkuse sa držali za ruky. Potom keď už väčšina ľudí ledva stála na vlastných nohách, začali sme sa fotiť a odviazali sme sa ešte viac.
„Počkaj,“ bežal za mnou po školskej chodbe. Smiala som sa. Schovala som sa v jednej z tried. Našiel ma. Utekala som pred ním.
„To nie je fér. Ja mám šaty.“
„Nemám si ich náhodou obliecť ja?“ spýtal sa pobavene.
„Skús,“ doberala som si ho, vzala pohotovo kabát a utiekla vonku. Schovala som sa do tmy. Vybehol za mnou a rozhliadol sa. Keď ma nevidel, vzala som sneh a hodila do nehu snehovú guľu. Začali sme sa guľovať. Nakoniec ma zhodil do snehu a stiahla som ho k sebe.
„Minule si ty bola nado mnou,“ nahol sa nado mňa,“ teraz ti to vrátim.“
„Ako?“ stále som sa usmievala.
„Vrátim ti to, čo som vtedy nestihol,“ znovu sme sa začali bozkávať.
„Nie je ti zima? Nechcem aby si prechladla,“ dal mi vlasy za ucho.
„Je mi fajn. Konečne cítim ,že žijem svoj život,“ pritiahla som ho späť k sebe.
24.12
Bolo tri ráno keď ma Mike priviezol domov. Otvoril mi ako gentleman dvere auta a odprevadil ma až k vchodovým dverám.
„Bol to krásny večer,“ usmiala som sa.
„Aj ja si myslím,“ chytil ma za ruky,“ niečo ma akurát napadlo.“
„Čo také?“ spýtala som sa.
„Ešte stále som sa ťa nespýtal jednu vec. Chceš so mnou chodiť? Vieš aby to bolo oficiálne.“
Rozosmiala som sa a prikývla: „áno. Nikdy som sa necítila šťastnejšia.“
„Ani ja. Kedy sa uvidíme?“
„No oficiálne už je štedrý deň. Mala by som byť s rodinou.“
„Napodobne. Ale po večeri a rozbalení darčekov a tom všetkom by si mohla pár minút so mnou volať cez skype, však?“
„Samozrejme. Veď facebook mám stále zapnutý. Keby niečo, napíš. Prvý deň vianočný by sme mohli niečo podniknúť,“ uvažovala som.
„Už teraz sa teším,“ začal ma sladko bozkávať. Znovu som si to užívala. Ešte pred pár hodinami som bola nikým nepobozkaná a teraz to beriem ako samozrejmosť. Teda lepšie povedané nutnosť, na ktorej som začínala byť závislá. Lúčili sme sa dosť dlho až kým som neskutočne mrzla a odomkla dvere. Ešte som cez okienko pozerala ako parkuje auto do garáže oproti. Povzdychla som si a s úsmevom vošla do obývačky. Čo som ale zbadala ma prebralo z myšlienok.
„Preboha mami!“ otočila som sa ako strela.
A
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár