Na druhý deň som sa zobudila o ôsmej. Pozrela som na prsteň na stole a uvedomila si, že sa to vážne stalo. Že včerajšok nebol len sen. Usmiala som sa a zbehla dole na raňajky.
„Stále ma len poúčaš! Nie som decko,“ započula som z kuchyne Katin hlas.
„Ale si. Na sex máš čas. Koľko spolu chodíte?“ oponovala mama. Očividne sa začal rozhovor o cucfleku. Trošku som načúvala. Nedalo sa to ani prepočuť.
„Dosť na to aby si nevyskočila z kože kvôli jednému sprostému cucfleku.“
„Máš devätnásť.“
„Mami stavím sa, že ja s Nenou sme v triede jediné panny.“
„Azda je to zlé? Plánuješ to zmeniť v najbližšom čase?“
„Po prvé je to už divné a po druhé je to moja vec čo plánujem.“
„Len nechcem aby si sa unáhlila. To je všetko. Nerada by som ťa videla smutnú po tom čo ti Andreas ublíži.“
„Mami upokoj sa. Andreas mi neublíži. A ak áno, bude to moja chyba a teba do toho nič. A keď už hovoríme o sexe, prečo to nerozoberáš aj s Nenou? Tiež má priateľa.“
„Čo?“ spýtala sa prekvapene,“ koho?“
„Mikea. Odkiaľ asi mala ten včerajší prsteň na ruke?“
Opatrne som sa otočila a potichu sa snažila vrátiť po schodoch do izby. Zapla som si notebook a zišla dole až po hodine kedy som predpokladala, že mama ukončila „efektívnu“ debatu o sexe. Akoby nič som vošla do prázdnej kuchyne a robila si raňajky.
„Dobre ráno,“ pozdravila po chvíli mama.
„Ahoj mami,“ naliala som si džús.
„Počula som o tebe a Mikeovi.“
„A tým chceš čo povedať?“ odhryzla som si z hrianky.
„To, že chal...“
„Mami,“ zastavila som ju a otočila sa k nej tvárou,“ Mike a Andreas sú také isté pohlavie ako Dávid. A to čo som medzi tebou a ním minule videla mi dáva právo povedať, že tak či tak budeme s Kat raz robiť to isté. Ak si proti, priprav sa na to, že nebudeš mať vnúčatá. A teraz ak dovolíš, idem si písať s priateľom,“ vzala som si tanier, pohár s džúsom a nechala mamu v kuchyni s otvorenými ústami.
Na chodbe som zbadala Kat ako sa smeje a drží sa za brucho.
„Počula si to?“
„Áno. Ty si ich prichytila pri tom?“ ledva medzi smiechom mohla hovoriť.
„Áno. A tiež som ráno počula ako si ma bonzla.“
„Prepáč,“ prestala sa smiať,“ nevedela som čo povedať. Chcela som mať pokoj.“
„Chápem. Inak, čo si dostala od Andreasa na Vianoce?“ zaujímalo ma to.
Rozžiarila sa a utekala hore. Nasledovala som ju, položila jedlo na stôl v jej izbe a sadla si na jej posteľ. Vytiahla zo skrine velikánsku krabicu a podala mi ju. Otvorila som ju. Bola plná lupeňov ruží a medzi nimi sa nachádzali veci. Vytiahla som ako prvé stojan so zaliatou spoločnou fotkou Kat a Andreasa.
„To je krásne,“ obzerala som si ju,“ prečo ju ešte nemáš vystavenú?“
„Nechcela som dráždiť mamu pred rozhovorom o mojom cucfleku. Ale už je to jedno,“ položila si ju na nočný stolík. Potom som vytiahla krátku nočnú košeľu na ramienka ružovej farby s krásnou Minnie Mouse ktorá spí a pod ňou bol nápis- Good night my sweetheart. A ako posledné som našla krabičku s retiazkou so swarovski príveskom v tvare srdca.
„Vyšvihol sa,“ podala som jej krabicu.
„A samozrejme lístky na zápasy. Milujem chvíle po zápase.“
„Prečo?“ nechápala som.
„Buď krásne oslavujeme výhru, alebo mu dvíham náladu po prehre. Každopádne jedno aj druhé je pekné,“ uškrnula sa.
„Si hrozná,“ buchla som ju vankúšom,“ a potom sa čuduješ, že s tebou má mama takéto rozhovory.“
„Ale uvažujem o tom, že to spravím.“
Pohľad mi zamrzol: „čo? Vyspíš sa s Andreasom?“
„Ja viem, že spolu chodíme krátko, lenže... mám devätnásť. A možno nebudeme spolu do konca života, no viem, že je presne taký typ chalana s ktorým by som to chcela prvý krát robiť. Nemám na očiach ružové okuliare, viem, že už spal s babami, lenže... ľúbim ho. A myslím, že na tom záleží.“
„To máš pravdu. Ja som vždy mala predstavu, že o panictvo prídem pri svadobnej noci.“
„Nen nie všetko musí byť podľa zamilovaných kníh a snov. Možno treba začať žiť. Skutočne žiť.“
„Zmeňme tému,“ bolo mi to nepríjemné. Moje romantické zásady a predstavy proste vyhrávali,“ vieš čo bude v máji?“
„Hej. Skončí maturita,“ nechápala. Totiž nám sa končí maturita skôr, kvôli nasledujúcim talentovým skúškam budúcich prvákov.
„Myslím niečo iné,“ opravila som ju,“ včera som dala Mikeovi lístky na majstrovstvá sveta v hokeji. Myslela som, že pôjde s Andreasom, ale pozval mňa,“ nadšene som sa usmiala.
„Ehm čo....?“ spýtala sa prekvapene.
„Niečo sa stalo?“ nechápala som.
„Andreas sa dnes má stretnúť s Mikeom a tiež mu dá lístky.“
„Na majstrovstvá sveta?“
„Áno. Chce aby oslávili koniec strednej.“

 Blog
Komentuj
 fotka
1dada5  17. 2. 2013 13:24
pôjdu spolu
 fotka
fartgas  17. 2. 2013 14:16
haha pekne to je ironia osudu som zvedavá ako zareaguje Mike
Napíš svoj komentár