„Som dospelá!“
„Ja viem, lenže pokiaľ žiješ pod moj...“
„V mojom veku si už chodila s ockom! Ja ťa neprosím o povolenie. Oznamujem ti, že idem na chatu a prosím ťa o dôveru,“ dohovárala jej Kat.
„Ahojte,“ zaklopala som na dvere do obývačky,“ môžem?“
Obidve na mňa pozreli. Stáli oproti sebe a hádka musela trvať už dlhšie.
„Aj ty mi povieš, že ti nedôverujem?“ spýtala sa ma dotknuto mama.
„Nie mami,“ došla som k nim,“ ty sa o nás bojíš. Chápem ťa. Ale musíme žiť vlastný život. Ak sa sklameme a obrazne povedané spadneme na hubu, bude to len naša chyba. No postavíme sa a pôjdeme ďalej.“
„Ale ja nechcem aby ste sa sklamali.“
„Zajtra s Nenou odchádzame na chatu. Či sa ti to páči alebo nie,“ ukončila rozhovor Kat a odišla. Pozrela som na mamu. Vyzerala utrápene. Silno som ju objala: „mami neboj sa o nás. Všetko bude dobré. Hocikedy nám budeš môcť zavolať,“ dala som jej pusu na líce a vybrala sa zbaliť.
Na druhý deň ráno sme ja, Kat, Mike a Andreas vyrazili v Mikeovom aute do tatier. Cestovali sme pre mňa nekonečné dve hodiny. No ten pohľad keď sme vystúpili za to stál. Táto „chata“ by sa dala charakterizovať iným slovom. Vila. Akurát, že dookola bola príroda. Vnútri to nevyzeralo o nič horšie. Obývačky s krbom, menšia kuchyňa a tri veľké spálne s kúpeľňami.
„Fíha,“ otvorila som chladničku,“ kto bol nakúpiť?“
„Máme správcu, ktorý sa nám o chatu stará,“ vysvetlil Mike,“ povedal som mu, nech nakúpi.“
„Takže ty máš sluhu?“
„Nedefinoval by som to takto,“ uvažoval.
„A ako?“
„Mám človeka, ktorý sa mi stará o chatu a nakúpi mi keď sem mám prísť. Platím mu za to,“ zamyslel sa,“ dobre. Možno to môže tak pôsobiť.“
Všetko sme vybalili, prezliekli sa a vybehli do snehu. Ja s Mikeom sme stavali snehuliaka a Andreas s Kat niekam zmizli.
„Krásne,“ odstúpila som a pozerala na snehovú rodinku, ktorú sme vytvorili za nejaké dve hodiny.
„To je,“ vytiahol mobil a fotil si to.
„Mike?“
„No?“ pozrel na mňa. Hodila som do neho guľu. Utrel si sneh z tváre a odložil mobil,“ zasa chceš prehrať?“
„Kedy som prehrala?“ prekrížila som si ruky.
„Na plese, predvčerom...“
„Toto odvoláš,“ urobila som guľu.
Pokrútil hlavou. Začali sme sa na oko hnevať a guľovať sa. Nakoniec sme skončili v snehovom záveji a bozkávali sa.
Kat:
Ťahala som Andreasa do našej terajšej spálne.
„Čo je?“ nasledoval ma. Keď sme konečne boli v spálni, zatvorila som dvere a vyzliekla si pulover.
„Ideme sa milovať.“
„Čo?“ rozosmial sa.
„Dobre si počul,“ prebodla som ho pohľadom,“ vyzliekaj sa.“
„Čo sa deje?“ stál.
„Nič,“ rozpustila som si vlasy.
„Od niekoho ti prišla sms-ka, prečítala si si ju a ťahala ma hore. Tak sa spýtam ešte raz. Čo sa deje?“
„To bola len mama. Prečo sa nevyzliekaš?“
„Najskôr mi povedz čo ti napísala.“
„Nič zaujímavé,“ podišla som k nemu a rozopla mu bundu.
„Počúvam,“ dal si ju dole.
„Chcela vedieť s kým mám izbu,“ vyzliekla som mu tričko a bozkala ho na krk.
„Naštvala ťa tým?“ privrel oči.
„Áno. Chcem aby si prestala myslieť, že som dieťa!“
„Aha,“ otvoril oči,“ chceš sa so mnou vyspať preto, aby si niečo dokázala mame?“ odtiahol sa.
„Záleží na tom?“
„Sám neverím tomu čo teraz poviem, ale áno. Nevyspím sa s tebou.“
„Čo?“ nerozumela som.
„Záleží mi na tebe. Ľúbim ťa. Preto nechcem aby si mala spomienku na prvý sex takú, že sa chceš pomstiť mame a dokázať si niečo. A už tobôž nechcem aby si ma brala ako idiota, ktorý to zneužil.“
Môj hnev a odhodlanie spľaslo. Vystriedal ich smútok. Obliekla som si pulover a smutne si sadla na posteľ.
„Miláčik,“ kľakol si k mojim kolenám,“ nebuď smutná. Len to nie je správne. Naozaj by si chcela posunúť náš vzťah za takýchto okolností?“
„Nie. Tak sa hanbím,“ vyšla mi slza a zakryla som si tvár dlaňami.
„To nevadí,“ objal ma,“ zabudneme na to a strávime spolu krásny Silvester a nový rok. Uvidíš.“
„Si ten najlepší chalan. A veľmi ťa ľúbim. Nadovšetko.“
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
fartgas
25. 2.febuára 2013 11:31
Odolal ?? No neveriiiiim !! Milé od neho
Napíš svoj komentár